Spomienky

František DianAktuality21.8.2026

Bol to deň, na ktorý sa nezabúda. Písal sa 21. august 1968. V skorom letnom ráne nás suseda búchaním na parapetu balkóna budila. „Susedia vstávajte, Rusi nás obsadili, bude vojna! Choďte si do samoobsluhy nakúpiť, čo ešte majú!“

Nebol to príjemný budíček. Pripomínal mi pár rokov dozadu nočný poplach na základnej vojenskej službe. Sprvu som si myslel, možno je to iba nepresná informácia, omyl. Veď niečo také sa nemôže stať, aby nás spriatelený štát napadol. Zapol som rádio, ktoré ma utvrdilo, že je to krutá skutočnosť.

Z rozhlasovej skrinky zneli vety hlásateľa Československého rozhlasu a slová, ktoré v pamäti ostávajú a ani po rokoch nevymiznú. Boli to slová historického dokumentu „Prevolanie ku všetkému ľudu Československej socialistickej republiky“: „Včera, dňa 20. augusta 1968 okolo 23tej hodiny prekročili vojská Zväzu sovietskych socialistických republík, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky hranice Československa. Stalo sa tak bez vedomia prezidenta republiky, Predsedníctva Národného zhromaždenia, Predsedu vlády i prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Predsedníctvo ÚV KSČ vyzýva všetkých občanov republiky, aby zachovali pokoj, pretože obrana našich hraníc je teraz nemožná…“

Takmer 6 000 tankov, lietadiel a ďalšej bojovej techniky s tisíckami vojakov v plnej zbroji obsadili ústredné orgány riadenia štátu, pražské letisko, kľúčové mestá a fabriky zbrojárskej výroby, rozhlas, televíziu a ďalšie dôležité centrá. Vzdorovať tejto presile bolo nemožné, nastalo by krviprelievanie.

Prvé jednotky sovietskej armády dorazili do Ružomberka 21. augusta okolo 8:20 hodiny. Správy o blížiacom sa vojsku od Liptovského Mikuláša prilákali ku hlavnej ceste do tisícky ľudí. Sústreďovali sa pri Supre, nevediac, či prídu od Liptovského Mikuláša, či od Banskej Bystrice. Niektorí prišli zo zvedavosti, iní z nenávisti k okupantom. Prichádzajúce transportéry s vojakmi vítali improvizované heslá, pokriky, nadávky, ale aj ochota diskutovať s vojakmi, prečo prišli. Všetko márne. Vojaci boli hluchí, nemí, nestáli o dialóg.

Jednotlivci sa snažili autami zablokovať cestu prichádzajúcej vojenskej kolóne. Jeden z nich, Anton Dubovec, postavil nákladné auto do cesty kolóne vojenských vozidiel. Blokáda kolónu čiastočne zabrzdila. Ale len nakrátko. Prišiel tank a ten prešiel cez nákladnú plošinu postaveného vozidla, zdemoloval ho a uvoľnil cestu ďalším vojenským obrneným transportérom a autám. Na veliteľa stojaceho vo veži tanku ľudia začali hádzať kamene a pokrikovať. Náhoda chcela, že kamene nikoho netrafili a nezranili. Mohla nastať tragédia, aká bola v podobnej situácia v Bratislave a iných mestách. Za niekoľko hodín boli výklady obchodov, múry, brány domov, ploty pomaľované proti okupačnými heslami, nadávkami. Velenie okupačných vojsk vyhodnotilo tento odpor ako kontrarevolúciu.

Dňa 23. augusta sa obyvatelia Ružomberka na protest proti intervencii pripojili ku generálnemu štrajku v celom Československu. Do ružomberských kasárni sa nasťahovalo sovietske vojsko aj s ťažkou bojovou technikou a umiestnili tu aj svoje veliteľstvo. Mesto a okolie kontrolovali v obrnených transportéroch. Po hlavnej ceste sa niekoľko dní vo dne v noci presúvali kolóny vojenskej techniky, obrnené vozidlá, tanky. Každý odpor by bol býval márny.

V noci z 25. na 26. augusta vojaci strhávali vyvesené plagáty, odstraňovali nápisy, likvidovali heslá proti intervencii. Veliteľ okupačných vojsk žiadal na mestskom národnom výbore, aby do večera boli odstránené všetky čierne zástavy, nápisy vo výkladoch obchodov a hanlivé nápisy na domoch. Vedenie mesta muselo poslúchnuť.

Posledným tichým odporom obyvateľov bolo, že 29. augusta, v deň osláv Slovenského národného povstania sa v oknách ružomberských domácností rozsvietili tisícky sviečok a to aj napriek rodiacej sa cenzúre a zákazom. Nastalo obdobie normalizácie a na každom kroku počúvanie otrepaných fráz z ideologického dokumentu „Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti“.

Foto: ÚPN

Fotogaléria