Spomínali na literáta a teológa J. Kútnia-Šmálova

RedakciaAktuality18.12.2022

Miestom jeho posledného odpočinku je cintorín v Strednom Sliači v Liptovských Sliačoch. V uvedenej obci pôsobil od roku 1953. Jeho veriaci na neho nezabúdajú. Pri príležitosti jeho 40.výročia úmrtia (zomrel 13. decembra 1982) uskutočnila sa v L. Sliačoch pietna spomienka. Jej súčasťou bola svätá omša vo farskom kostole a veriaci si uctili jeho pamiatku pri jeho hrobe.

Obyvatelia L. Sliačov si na J. Kútnika-Šmálova spomínajú s veľkou láskou. Pripomína im ho aj jeho socha na námestí pred farským kostolom, ktoré nesie jeho meno. J. Kútnik -Šmálov (narodil sa 23. novembra 1912 v Hubovej) patrí k významným kresťanským literátom na Slovensku. V rokoch 1923 – 31 študoval na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a v Kláštore pod Znievom, 1931 – 36 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. V rokoch 1939 – 42 študoval filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave.

Rokoch 1936 – 42 pôsobil ako kaplán a administrátor na viacerých miestach (Spišské Bystré, Spišská Belá, Valaská Belá, Liptovské Kľačany, Hybe). V rokoch 1942 – 49 bol profesorom na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Od roku 1949 spravoval farnosť v Liptovskom Michale, ale v rokoch 1950 – 51 ho internovali v Trenčíne. Od roku 1953 bol správcom fary v L. Sliačoch.

„Pán prof. Jozef Kútnik, Šmálov mal všetky predpoklady aby vychovával mladých bohoslovcov, no za socializmu mu to nebolo dopriate. V roku 1953 nastúpil ako kňaz do našej farnosti v Lipovských Sliačoch. Farnosť mala veľké šťastie na osobnosti , ktoré pôsobili u nás Hlinka, Kútnik, Maga , Jankulák a ďalší. 0sobne som roky miništroval pri sv. omšiach vdp. Kútnikovi , no bol to kňaz prísny no ľudský ,“ uviedol Ján Ondrejka, predseda občianského združenia ARCHA LOCUS. Ďalej pokračoval: „Spolu s Jankom Silanom, prof. Hanusom a dalšími snívali o novom kostole , ktorého výstavbu som mal možnosť manažovať . Vzniklo dielo podľa ich predstáv - kostol ako symbol. Umelci, spolu s veriacimi našej obce pod vedením doktorky Evy Luptákovej , architektov Abonyiho , Hýravého a inžiniera Konfála a ďalších naviazali na list umelcom Jána Pavla II z roku 1999 . Dielo bolo ukončené 4. novembra 2000 konsegráciou biskupa Andreja Imricha. Je zasvätené najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a nepoškvrnenému srdcu panny Márie ( Sliačanská Archa ). Najdôležitejší pre nás bol však odkaz týchto velikánov, lebo aj v časoch temna vyorávali hlboké brázdy do našich sŕdc.“

Literárnovedná a redaktorská činnosť J. Kútnika-Šmálov aj je veľmi bohatá a rôznorodá. Redigoval časopisy Kultúra, Obroda a Verbum. Je autorom knižných esejí Život v slove – Essay o diele Milana Urbana (1939), Valentín Beniak, básnik nadosobný (1942). Prekladal z francúzštiny a poľštiny, zvlášť nábožensko-umelecké diela katolíckych spisovateľov (L. Bertrand, H. Gheon, F. O’Nollova, Z. Krasińki, A. Mickiewicz atď). Ako kultúrny a literárny historik napísal syntézu Zástoj katolíckej hierarchie v slovenskom národnom a kultúrnom žvote (1948) i ďalšie štúdie publikované čsopisecky. Autor básnicko-filozofickej eseje Dumka o detstve (1940). Po roku 1948 ho totalitný režim vyradil z literárneho i vedeckého života, venoval sa iba prekladom viacerých základnych teologických diel a liturgických textov, teologické aj literárnovedné štúdie uverejňoval iba v exilových a domácich samizdatových časopisoch a zborníkoch, monografie ostali v rkp. Z nich vyšli O pôvode pustovníka Svorada (Nové obzory, 1969), Prvý učiteľ slovienskeho národa (1999).

Text a foto: Tibor Šuľa