Spory okolo privatizácie SCP trvajú už viac ako 15 rokov

Spory okolo privatizácie SCP trvajú už viac ako 15 rokov

RedakciaAktuality18.6.2020

Niektorí bývalí zamestnanci SCP, a. s. v roku 2016 doručili na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť. Tvrdia, že boli pri privatizácií podniku SCP, a. s. v roku 1996 porušené ich práva, ktoré vyplývali z privatizačnej zmluvy medzi Fondom národného majetku a privatizačnou spoločnosťou Eco-Invest, a.s.

„My, bývalí a podvedení zamestnanci spoločnosti SCP, a.s., sme boli dňa 21. mája 2019 tichým protestom pred budovou Ústavného súdu SR v Košiciach poukázať na skutočnosť, že v konaní o našich ústavných sťažnostiach nebolo od roku 2016 do dnešného dňa rozhodnuté. Týmto spôsobom sme žiadali predsedu Ústavného súdu SR o odstránenie prieťahov v našom konaní na Ústavnom súde SR,” píšu v liste predstavitelia OZ Ružomberský papier.

SLOVO MÁ ÚSTAVNÝ SÚD

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v konaní o ústavných sťažnostiach občianskeho združenia Ružomberskýpapier zastúpeného advokátom Pavlom Korytárom rozhodol, že ústavným sťažnostiam občianskeho združenia Ružomberský papier, nevyhovuje.

Ústavný súd.

OZ Ružomberský papier, ktoré zastupuje advokát Pavol Korytár známy aj z prepisov toxickej konverzácie s mafiánom Mariánom Kočnerom v aplikácii Threema, sa už roky súdi so spolumajiteľom ružomberských papierní pre údajné nesplnené nároky z privatizácie Severoslovenských celulózok a papierní (SCP). Združenie žiada odškodnenie vo výške stoviek tisíc eur, či dokonca reprivatizáciu papierní. Predsedom OZ Ružomberský papier je Štefan Gavorník, bývalý prezidentom Fondu národného majetku z čias Vladimíra Mečiara.

Advokát Korytár tému SCP riešil v minulosti aj s Maránom Kočnerom. Podľa zistení denníka Hospodárske noviny si cez aplikáciu Threema okrem iného písali: „Ahoj. Mám nejaké nápady k Mondi. Dajme stretko.“ Správu v takomto znení mu mal poslať Marian Kočner začiatkom roka 2018. Podľa zverejnených prepisov sa Kočner s Korytárom aj mali osobne stretávať. Okrem tejto kauzy riešil Korytár s Kočnerom aj kauzy bytového domu Glance House, v ktorej mu Korytár ponúkal svoje služby.

Komunikácia z Threemy.

ECO-INVESTMENT, a. s., dlhodobo argumentuje, že nárok zamestnancov, o ktorých hovorí OZ Ružomberský papier nikdy nevznikli, čo je potvrdené aj viacerými rozhodnutiami slovenských súdov. Naopak, zamestnanci papierní dostali iným spôsobom možnosť získať akcie spoločnosti, pričom túto možnosť využilo zhruba 2 400 z vtedajších 3 500 zamestnancov. Tí, ktorí akcie nakúpili za 100 korún za kus ich mohli predať za 3 000 korún. Jednu akciu tak zhodnotili 30 násobne.

Aktivity OZ Ružomberský papier vníma ECO – INVESTMENT a. s. ako snahu o mimosúdne vyrovnanie, ktorú rázne odmieta. „Rozhodnutie Ústavného súdu je ďalším súdnym rozhodnutím, ktoré potvrdzuje, že nároky zamestnancov z privatizácie SCP boli splnené a podania zo strany OZ Ružomberský papier nie sú opodstatnené,“ uviedla vo svojom stanovisku spoločnosť ECO – INVESTMENT a.s.

KTO JE ŠTEFAN GAVORNÍK

Mečiarova vláda s SNS a ZRS. Foto: Pravda

Pre tých, ktorí nezažili „divoké Mečiarovske roky“ je potrebné pripomenúť, kto je Štefan Gavorník. Denník SME v novembri 1996 priniesol jeho veľký profil, ktorý je dodnes dostupný na webovej stránke: Štefan Gavorník za bývalého režimu robil sedemnásť rokov kariéru v cenách. Po novembri 1989 sa o privatizáciu podľa jeho slov nezaujímal ani trochu. Ak sa aj napriek tomu stal prezidentom FNM, ktoré celú privatizáciu riadilo, potom to mohlo mať len jeden dôvod – politický, a to ako nominant Združenia robotníkov Slovenska. Po tom, ako si Štefan Gavorník zarečnil o tom, že „ZRS sa pod vedením Jána Ľuptáka stala svetoznámou a jej popularita stále rastie", bol z neho razom podpredseda združenia. V prvých dňoch svojho pôsobenia na FNM prezident Gavorník hýril dobrými úmyslami. Potom nastala krutá realita.

OBVINENIA Z NEZÁKONNEJ PRIVATIZÁCIE A BRANIA ÚPLATKOV

Od februára 1995 do novembra 1996 Fond národného majetku rozhodol o privatizácii podnikov za desiatky miliárd korún. Začiatkom nového milénia figuroval Štefan Gavorník v jednej z najväčších privatizačných káuz takzvanej Mečiarovej éry. Exprezident fondu Štefan Gavorník a ďalší siedmi členovia vedenia boli obvinení z nezákonnej privatizácie desiatich poľnohospodárskych a lesníckych podnikov z roku 1996, pri ktorej mal štát prísť o stámilióny korún. Podľa uznesenia vyšetrovateľa z júna 2004 sa uvedených trestných činov dopustili tým, že previedli desať štátnych firiem do súkromných rúk v rozpore so zákonom o veľkej privatizácii.

Fond pritom v októbri a novembri 1996 podniky predal ani nie za dvadsať percent účtovnej ceny. Polícia ich celkovú hodnotu vyčíslila na 735 miliónov, predali ich však spolu za 136 miliónov korún. Rozdiel tak predstavuje takmer 600 miliónov. Bývalý prezident FNM Gavorník bol spolu s exministrom privatizácie Petrom Bisákom ešte obžalovaný tiež z brania úplatkov pri privatizácii. Dnes nájdeme meno Štefana Gavorníka vo výpise ORSR v desiatkach firiem, pričom v rokoch 2000 – 2001 bol skutočne v predstavenstve spoločnosti AGRO - BIO HUBICE, a.s. a v neskorších rokoch sa vo vedení podniku vyskytujú tiež mená jeho rodinných príslušníkov.

ZBABRANÁ PRIVATIZÁCIA AJ V RUŽOMBERKU

So žalostným koncom sprivatizovaných podnikov máme skúsenosti aj v Ružomberku. V 80tych rokoch dvadsiateho storočia slávne Bavlnárske závody Ružomberok sa do obchodnej súťaže dostali v polovici 90tych rokov. Účtovná hodnota majetku a textilnej výroby bola vtedy viac ako jedna miliarda slovenských korún. Privatizácia podniku sa zrealizovala za približne 140 miliónov slovenských korún a táto čiastka nebola nikdy úplne zaplatená. Po privatizácii začala textilka upadať až nakoniec dochádza k úplnému zastaveniu výroby a zdevastovaniu celého areálu. Dnes sa v areáli továrne nachádzajú sklady rôznych firiem a chátrajúce budovy.

Mnohí si spomínajú aj na Tatran Ružomberok, ktorý bol jedným z najväčších slovenských mäsokombinátov a zamestnával približne päťsto ľudí. História mäsospracujúceho podniku je zaujímavá a jeho koniec typický pre obdobie deväťdesiatych rokov. Po prechode do súkromného vlastníctva sa výroba už nerozbehla, areál ostal opustený, menil majiteľov a za viac ako desať rokov sa z neho stala totálna ruina. Príbeh mäsiarskej výroby v Liptove sa tak úplne uzavrel.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia