Spoznal Tibet, Nepál, Kambodžu, či Namíbiu, ale bezkonkurenčne jeho srdcovkou je rodné mesto

RedakciaAktuality24.10.2022

Neraz sa jabĺčka neodkotúľajú od stromov a „decká“ idú v šľapajách svojich rodičov. To platí aj o Milanovi Šlávkovi, riaditeľovi Mestských lesov Ružomberok. „Po maturite človek stál pred dilemou, ako ďalej. Rozhodoval som sa medzi štúdiom na právnickej a lesníckej fakulte. Tieto odbory síce spolu zdanlivo nesúvisia, mňa však obe oblasti priťahovali. Napokon, po vzore môjho otca, dlhoročného zamestnanca podniku Štátne lesy a veľkého milovníka prírody, vyhrala ´hora´. Vôbec však neľutujem,“ vrátil sa o pekných pár rôčkov späť absolvent Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Na prvý pohľad by sa nám mohlo zdať, že keď 54 – ročný inžinier každé pracovné ráno stláča kľučku na bráne ružomberskej „eseročky“, tak ide za svojim celoživotným koníčkom a bude mu radosť naplniť deň. „Možno to znie neuveriteľne, či úsmevne, avšak popri množstve administratívnych a manažérskych povinností v kancelárii, sa do lesa skôr dostanem vo svojom voľnom, než pracovnom čase. Navyše, už aj pri rodinných prechádzkach po lese, nech je to ktorýkoľvek kút Slovenska, ma prenasleduje profesionálna deformácia. Zrazu hodnotím zdravotný stav porastu, jeho zakmenenie, kvalitu výchovných zásahov a podobne.“

Ružomberský rodák je pyšný na svoje mesto. Snaží sa však na centrum dolného Liptova pozerať reálne a cez objektívne okuliare. „Plne si uvedomujem i všetky nedostatky a negatíva, ktorými sme v Ružomberku obklopení. Lenže, zdá sa mi, že naše mesto až príliš znevažujeme a podceňujeme. Možno stačí iba pri prechádzke úzkymi uličkami jeho centra zodvihnúť hlavu a obdivovať čaro historických budov. Námestie Andreja Hlinku je jedným z najkrajších alejových kútov na Slovensku. Máme špičkovú a pacientmi z celej republiky vyhľadávanú nemocnicu. Les nám zabieha priamo do ulíc, dve krásne doliny sú na skok od centra. No nikdy by ma nebolo napadlo, že tú Hrabovskú dolinu bude raz, v úvodzovkách skrášľovať, ruské koleso v štýle London Eye a v Čutkovskej zase stretneme regulovčíkov dopravy v reflexných vestách.“

Nielen príroda, ale i šport výrazne vtiahli do svojich osídiel M. Šlávku. „Od mala som veľkým priaznivcom ružomberského športu, pričom najbližšie mám k futbalu. Zažil som mnohé jeho pády i krásne vzostupy. Za tie desaťročia by mi mohli len párkrát písať absenciu v hľadisku. Stopla ma akurát choroba, alebo som bol odcestovaný. Keby niekto v časoch, keď sa v Ružomberku hrávala divízia a cestovalo napríklad do Giraltoviec, alebo Veľkých Kapušian, povedal, že raz sa pod Čebraťom bude oslavovať majstrovský titul, alebo že v európskej pohárovej súťaži privítame FC Everton, vysmial by som sa mu do očí. Niečo podobné sa udialo aj v basketbale. Pamätám si ešte na zápasy v telocvični Stredného odborného učilišťa papierenského, no potom prišli neuveriteľné úspechy v európskych pohárových súťažiach. Aj hrdosťou ma napĺňa fakt, že sa môžem pochváliť svojou účasťou na všetkých šiestich ružomberských Final–Four Euroligy, alebo predchádzajúceho Pohára európskych majstrov. Možno som v tomto smere unikát v našom meste.“

V Koniarni, či na futbalovom štadióne tohto, vždy optimisticky naladeného pána, pravidelne možno vítať. Svojim putom k dvom odvetviam, ktoré preslávili mesto, je známy. Nám však prezradil aj čo o ňom, málokto vie: „V mladších rokoch mojou veľkou vášňou bolo cestovanie. Doslova v dobrodružných podmienkach som precestoval napríklad Tibet, Nepál či Patagóniu. Z ázijských krajín ma najviac oslovila Kambodža, z Afriky zase Namíbia. Obetoval som vtedy cestovaniu každú voľnú korunu, ale neľutujem. Sú to úžasné zážitky na celý život.“

Známy lesník a veľmi rozhľadený muž už vyryl aj nejakú brázdu poslaneckom poli. „Bol som začínajúce mladé ucho, keď ma občania pred dvadsiatimi rokmi zvolili do mestského zastupiteľstva. Skončil štvorročný mandát a povedal som si, už nikdy viac. Napokon mi to nedalo a po ôsmich rokoch prišiel návrat do poslaneckého zboru, takže teraz završujem druhé funkčné obdobie,“ prešiel M. Šlávka k aktuálnej téme týchto dní. Ten momentálne kandiduje nielen za svoj obvod do mestského parlamentu, ale zároveň sa uchádza o podporu celého dolného Liptova pre vstup do zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja. „Myslím, že nestačí všetko len kritizovať, ale treba na seba prevziať takisto určitú zodpovednosť za to, čo sa v meste deje. To je moja motivácia prečo kandidujem. Môže tak urobiť každý, rovnako facebookoví vševedkovia, či rôzni štváči. Mnohí z nich však nenaberú odvahu, lebo tušia, že by asi nedostali hlasy ani od tých najbližších,“ objasňoval svoje rozhodnutie M. Šlávka a jedným dychom vysvetlil, prečo na post primátora Ružomberka jednoznačne podporuje Ľubomíra Kubáňa. „Jeho protivníci mu v zúrivej antikampani vyčítajú, že do svojho tímu si pribral aj pár poslancov vrátane mňa, ktorí podporovali súčasné vedenie mesta. Ja som človek pozitívny a konštruktívny, chcem byť v prvom rade za niečo a nie hneď od začiatku stáť proti všetkému a pôsobiť deštruktívne a rozkladne ako niektorí iní členovia zastupiteľstva. Tiež sme nespokojní, veľa našich predstáv, či plánov zostalo nenaplnených. Ale verím že s Ľubom Kubáňom to bude úplne iná pesnička,“ uzavrel chlap, ktorý má rád férovú hru nielen v športe, ale aj vo všetkých oblastiach spoločenského a pracovného života.