Sprejeri, ktorí pod rúškom noci zanechávajú svoj odkaz

RedakciaAktuality14.7.2020

Hoci Marek Rakučák, mladý umelec nežije v Ružomberku už niekoľko rokov, ako adolescent v meste podľahol tomuto umeniu. K maľovaniu grafitov sa dostal veľmi jednoducho. „Brat môjho najlepšieho kamaráta ich robil. A ja som od malička blázon do umenia, hudby a kultúry ulice, tak to bolo pre mňa atraktívne,“ začína rozprávať svoj príbeh a jedným nádychom doplní, že jeho začiatky boli aj o ilegálnom spôsobe tvorby.

„To mi je teraz úprimne, dosť protivné. Vtedy to bola naša hlúposť a arogancia, že nás nechytia a naše maľby sú najlepšie,“ priznáva Ružomberčan.

Popritom mal vždy výčitky svedomia, že ničí cudzí majetok. Definovať do akej miery majú takéto pocity i dnešní pouliční maliari nevie. Problém vidí v tom, že dostať sa ku sprejom je ľahké a každý mladý chalan so záľubou o umenie má potrebu skôr, či neskôr rebelovať.

„Lenže nemá dostatočné cítenie ani sebareflexiu. Chce len rýchlo pod rúškom noci zanechať svoj odkaz. Vtedy to je jednoznačne vandalizmus. Je to adrenalín, je to vzrušujúce, je to kolektív...banda chalanov, alebo báb. Jeden robí linky, ďalší vymaľuje, traja dávajú pozor,“ opisuje Marek.

Zo skúseností vie, že keď niekto robí tento druh umenia dostatočne dlho, jeho výtvarná gramotnosť sa zvýši. A potom sa dá týmto spôsobom aj zarobiť. A hlavne umelecky vyžiť. Vtedy podľa Rakučáka dotyčný dostane rozum a pochopí, že utekať pred policajtmi a ničiť novozateplené paneláky je hlúposť a svoje aktivity začne riešiť legálne. Či už profilom na sociálnych sieťach s ponukou nástennej maľby.

„Veľa klientov sme získali práve týmto spôsobom. Ľudia tento druh práce dokážu oceniť, okoloidúci sa pristavia, fotia si ju. To je to, čo v noci na ulici neexistuje,“ vysvetľuje.

Aj keď to nie je ľahký špás, za tento druh umenia klienti nemajú problém zaplatiť. Marek spomína, že s kolegom robili jednu stenu 48 hodín bez prestávky. „Potom nasledoval krásny spánok,“ usmieva sa a myšlienku uzavrie so slovami, že na to aby sa z vandalizmu stalo umenie je potrebné dospieť. „Aj keď sú samozrejme ľudia, ktorých ilegálna stránka baví aj vo vyššom veku,“ dokončí príbeh, v ktorom je kus vlastných skúseností.

Kúsok slávy v komunite mladých sprejerov

Keď sme Marekovi ukázali fotografiu pokresleného Korýtka bez váhania zareagoval, že sa jedná o prípad, kedy si dotyční potrebujú dokázať, že to zvládnu. „Majú založenú na tom celú svoju identitu, že sú sprejeri. Bez estetického cítenia. Čisto len preto, lebo videli na internete, že vo svete to robia iní sprejeri takto,“ krúti hlavou. Potom je to podľa Rakučáka o hľadaní krkolomnejšieho miesta, respektíve lokality, kde ich uvidí viac očí.

„V tom je schovaný kúsok "slávy" v komunite mladých sprejerov. Podľa všetkého sa bavia na tom, že ich takto verejne hľadá polícia,“ vysvetľuje umelec a odkazuje, že to nemá nič spoločné s umením ani s tvorivosťou, či estetickým cítením.

Legálnych miest je v Ružomberku málo

Podľa talentovaného umelca je v meste málo takých miest, kde sa dá sprejovať bez postihu. „Sú to skôr miesta, ktoré boli povolené mestom, aby sa stali legálnymi pre nejakú akciu napríklad niečo športové,“ vysvetľuje Marek Rakučák.

Ide o vysokú betónovú stenu pri skateparku na Klačne. Ďalej sú to garáže pod Rínkom, kde maľoval aj Marek. „A ešte je to úplne škaredá stena na starej ceste medzi Likavkou a Liskovou rovno pri koľajniciach. Všetko je to, ale už miliónkrát premaľované, tak tam moc nie je na čo pozerať.“

Titulná foto: autor, ilustračná foto.