Stromček visiaci zo stropu i reťaze pri štedrovečernej večeri. Aj také boli Vianoce kedysi.

RedakciaAktuality27.12.2019

V minulosti ľudia položili na štedrovečerný stôl to, čo dopestovali a pod ním nesmelo chýbať obilie, či slama. Aby rodina držala pokope, naši predkovia zviazali nohy stola reťazou. Zároveň musela byť celá rodina pri stole, nikto nemal od neho odchádzať.

Aj upečený chlieb v sebe skrýval tajomstvo

Staré gazdinky kedysi začali piecť tesne pred Štedrým dňom chlieb i koláče.

„Ľudia verili, že budú mať rok podľa toho, ako chlebík vyzeral. Keby nevykysol alebo mal nejaké vady, napríklad, že sa popraská, alebo roztrhne, to nebolo dobré znamenie,“ hovorí etnologička Iveta Zuskinová.

Piekli menší bochník, ktorý na Štedrý deň položili na stôl. Vydržať mal až do Nového roka, čo symbolizovalo hojnosť v rodine.

Aby mal aj dobytok

Zo štedrovečerného stola sa nič nevyhadzovalo, ani omrvinky. Buď ich ľudia zjedli, alebo odložili a na jar dali do prvej brázdy. Verili, že tak odoženú poľných démonov, aby mali dobrú úrodu. Dodržiavali to predovšetkým v dedinách. Zo štedrej večere dávali aj statku. „Kravy napríklad ľudia potreli krajcom chleba, alebo im dali kúsok chleba, do pysku cesnak. Aj dobytok mal vedieť, že sú sviatky,“ hovorí Zuskinová.

Stromček kedysi visel zo stropu

Stromčeky v obyčajných dreveniciach viseli nad stolom a boli zavesené dolu hlavou. Ozdobené boli len jabĺčkami, orieškami, alebo pozlátkami, ktoré si ľudia niekde ušetrili, či pozbierali. V ružomberských domácnostiach, v ktorých bývali väčšinou mešťania, už takéto problémy nemali a aj jedálny lístok bol bohatší. Mali stromček, ktorý už stál na podlahe, bol zdobený sklenenými fúkanými guľami a rôznymi korálkovými ozdobami. Viseli na ňom salónky a mestské deti už dostávali aj darčeky.

Vianočné darčeky vyrobili

V chudobnejších rodinách rodičia malým deťom buď kúpili bábiku, alebo ju matka ušila. Otec vystrúhal napríklad vozíček s dreveným koníkom. Na trhoch a jarmokoch sa kupovali praktické veci, hračky neboli také bežné. V mestských domácnostiach bolo na inej úrovni aj stolovanie.

„V ľudových domácnostiach všetci jedli z jednej misy, každý si bral tak ako obyčajne, v mestských mali taniere, pre každý pokrm iné. Už mali aj rôzne servírovacie príbory, pretože Ružomberok bolo mesto naozaj vyspelé s kultúrou a tradíciami,“ vysvetľuje Zuskinová.

Mnohé rodiny si prevzali od starých rodičov zvyky, ktoré dodržiavajú doteraz. Či je to už pri prestieraní, stolovaní, alebo pri skladbe jedál. „Je cenné, že si aj súčasné generácie zachovajú niečo od predkov a dodržiavajú to. Tradície sa tak udržiavajú a posúvajú ďalej,“ dodáva Zuskinová.