Svadobné tradície – ako vyzerali v minulosti?

Svadobné tradície – ako vyzerali v minulosti?

RedakciaAktuality17.6.2021

Na dnešných svadbách nájdeme všeličo od výmyslu sveta. Od jedla, krásne ozdobených koláčikov, svetelných ohňostrojov, fotobúdky až po dokonalú svadobnú výzdobu. Nesmie chýbať fotograf, kameraman, či šikovný DJ. Ako však vyzerali a prebiehali svadby v minulosti?

Nevesta alebo mladucha, ak bola poctivá, teda ešte stále panna, mala na hlave partu alebo veniec, biele šaty a na nohách krpce. Biele šaty pozostávali zo sukne, fertuchy (zástery), rukávnice, kamizola a podviky. Podvika bola prehodená krížom cez jedno plece. Ozdobená bola rozmarínom, myrtou, alebo brošňou a zopnutá pod pásom. Závoj sa na dedine nepoužíval. Nepoctivá mladucha išla na svadbu len v šatke. Mladý zať mal na hlave klobúk s pierkami, bielu košeľu so širokými rukávmi vyšívaný lajblík, biele súkenné nohavice ozdobené zelenými šnúrkami a krpce.

Svadba v Stankovanoch.

Mladého zaťa od rodičov odoberal starejší. Následne starejší, predný družba s družicou zobrali mladého zaťa a za hudobného sprievodu išli do domu nevesty. Starejší najprv mladému zaťovi namiesto nevesty priviedol iné dievča. To sa zopakovalo ešte raz a na tretíkrát priviedol starejší skutočnú nevestu. Nasledovala odobierka, ktorú opäť predniesol starejší.

Po týchto tradíciách sa pohol sprievod do kostola. V sprievode najskôr išiel mladý zať s prednou družicou, za nimi nevesta s predným družbom a ostatní svadobčania. Svadobný obrad vždy prebiehal počas svadobnej omše. Po obrade vyšli družbovia a družice pred kostol a ľuďom rozdávali „kúpnie cukríki“, ktoré im dala nevesta ešte pred svadbou. Hovorilo sa, že kto zje taký cukrík, do roka sa má oženiť alebo vydať.

Svadobná hostina sa vždy začínala varenou pálenkou (hriatou). Svadobné menu pozostávalo z fazule, lohaze alebo hrachu. Pripravené mäso podával starejší každému do dlane, kto bol neopatrný, tomu starejší mäso uchytil a neostalo mu nič. Niektoré suroviny dostala nevesta pred sobášom, keď chodila s kmotrou po žobraní. Po žobraní sa chodilo po prvej ohláške v kostole, nevesta s kmotrou chodila od domu k domu a ľudia jej dávali rôzne suroviny. Neskôr sa namiesto surovín začali dávať peniaze, a tento zvyk na dolnom Liptove pretrváva dodnes. Žobralo sa hore dedinou, aby majetok nešiel dole vodou.

Svadba v Stankovanoch.

Večer, keď už sa zotmelo išli družbovia, družice, starejší a starejšie do domu mladého zaťa, teda do budúcej domácnosti. Ale nie naprázdno, išli s perinami. Periny zakrútili, prehodili si ich cez plece, a tak ich niesli do domu mladého zaťa. Posteľ už bola nachystaná, prehodili na ňu plachtu a postlali periny. Do postlaných perín sa náhlila zvaliť družina. Ak sa to prvému podarilo starejšiemu alebo družbovi, vravelo sa, že mladomanželia budú mať prvého chlapca, ak sa prvá zvalila družica alebo starejšia, mali mať dievča.

Čepčenie bolo významným a slávnostným obradom. Snímanie venca, party z hlavy mladuchy, ktorý bol symbolom jej panenstva a slobody, patrilo spolu s jej následným začepčením k obradnému vrcholu každej svadby. Sprievodné úkony čepčenia mali zabezpečiť neveste plodnosť, prosperitu a podobne. Čepčenie prebiehalo v komore. Nevestu posadili na stolec a predná družica jej rozplietla vlasy. Rovnako ako aj dnes sa družba, či iný muž spýtal, či chce nevesta vienok sňať alebo hlávku sťať. Po zložení vienka chodili staršie ženy okolo nevesty so sviečkami a spievali piesne. Po začepčení dali obom manželom na jednu misu jedlo. Naberali si lyžičkami a predbiehali sa, aby jeden druhému zhodil jedlo z lyžice. Komu sa to skôr podarilo, ten mal nad tým druhým vládnuť a mu rozkazovať, a ten druhý pokorne poslúchať.

Nevestin veniec priniesol predný družba medzi svadobčanov do izby na tanieri. Zobral ho na vidličku, zdvihol do výšky a začala sa dražba. Prví začali prihadzovať starejší, neskôr sa pridali ostatní. Peniaze sa odovzdali neveste. Na záver musel dať peniaze aj mladý zať, aby vienok ostal jemu. Na súčasných svadbách sa čepčenie vykonáva o polnoci, niekedy aj pred polnocou. Nevesty si v súčasnosti na svadby prevažne volajú folklórny súbor, a tak miesto mamy, krstnej mamy alebo svokry, čepčí nevestu jedna z členiek súboru.

Stanislava Bruk

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia