
Tichá a pokojná dušičková atmosféra vládla večer 2. novembra ružomberskej Kalvárii. Stretli sme sa v tme, spojení v modlitbe ako jedno spoločenstvo pri svetle sviec. Slávili sa tam tri sväté omše za tých, ktorí nás predišli do večnosti.
Najskôr o 15. 00 hod. za zosnulých kňazov a rehoľníkov, ktorí pôsobili a pochádzali z ružomberskej farnosti. O 20. 00 hod.sme v tichej modlitbe pamätali na deti, ktoré zomreli pri spontánnom alebo umelom potrate. A o 21.30 hod. sa tam veriaci modlili za tých, ktorí zomreli náhle, pri nešťastí, alebo si smrť zapríčinili sami.

Keď tvárou v tvár strate hľadáme odpovede na ťažké "Prečo?", naša viera nám nedáva ľahké odpovede. Dáva nám však niečo viac. Dáva nám toto miesto. Dáva nám Kalváriu. Dáva nám kríž. Aj toto boli hlavné myšlienky, ktoré zneli kostolom na Kalvárii počas svätých omší. Práve tu, na mieste utrpenia, ktoré sa stalo miestom vzkriesenia, vytvorili veriacispoločenstvo a pripomenuli si, že v našej bolesti nikdy nie sme sami.
„Ďakujeme každému, kto prišiel a bol súčasťou tejto silnej atmosféry,“ vyjadrili sa kňazi počas bohoslužieb.

Atmosféru na Kalvárii umocňovalo svetlo sviečok, ktoré priviedlo veriacich do svätostánku. Títo v tichu prešli aj okolo mestského cintorína, kde horeli na hroboch kahance. Ich blikotavé svetlo ich prinútilo zamyslieť sa nad súčasnosťou a večnosťou.
Text a foto: Tibor Šuľa
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia