Veľkonočné sviatky nám pripomínajú viacero zvykov a tradícií, z ktorých sa niektoré zachovávajú dodnes. Veľká noc sa slávi každý rok v inom termíne, vždy prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Tento rok pripadá Veľkonočná nedeľa na 9. apríl.
Pred príchodom samotných sviatkov dodržiavali kresťania dlhý, až 40-dňový pôst. Nekonali sa zábavy ani svadby, v minulosti dokonca ani nekonzumovali mäso. Veľká noc je nielen oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Dve nedele pred Veľkou nocou, na tzv. smrtnú nedeľu bolo zvykom pálenie Moreny. Zo slamy zostrojili postavu, ktorú obliekli do ženských šiat a vyprevadili ju spolu so sprievodom na koniec dediny. Tu ju vyzliekli, zapálili a hodili do rieky. Tak sa lúčili so zimou ale i chorobami, či smrťou.
V uplynulom roku došlo k zmene názvov veľkonočných dní. Kvetná nedeľa, ktorá je týždeň pred Veľkonočnou zmenila názov na Palmová nedeľa. Zelený štvrtok je po novom Štvrtok svätého týždňa, piatok nesie názov Piatok utrpenia Pána, a z Bielej soboty sa stáva Svätá sobota. Mení sa aj názov Veľkonočnej nedele. Po novom je premenovaná na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.
Palmová nedeľa (Kvetná nedeľa)
Posledná nedeľa pred Veľkou nocou sa nazýva Kvetná, po novom Palmová. V tento deň je zvykom v kostoloch požehnávať palmové, či olivové ratolesti. Keďže v našich krajoch tieto rastliny nerastú, používajú sa rozkvitnuté ratolesti vŕby alebo rakyty, ľudovo nazývané bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý sa používa pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania do Veľkého, či Svätého týždňa.
Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok)
Na Zelený štvrtok sa posledný krát rozozvučia kostolné zvony, ktoré následne stíchnu až do nedele. V tento deň sa slávia sv. omše na pamiatku Ježišovej poslednej večere. Sú známe obradom umývania nôh dvanástim mužom, tak ako Ježiš umyl nohy svojim apoštolom. Keďže kostolné zvony boli zaviazané, ľudia robili hluk rapkáčmi na zaháňanie zlých síl. Zelená farba počas tohto dňa zohrávala dôležitú úlohu. Podľa zvykov ľudia v tomto období dbali na svoje zdravie. Verili, že ak budú jesť zelené potraviny, vydrží im zdravie po celý rok. Ďalším zvykom v tento deň, bolo umývanie nôh rannou rosou pred východom slnka.
Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. Na Veľký piatok sa nepracovalo, gazdinky verili, že ak by napr. prali, bielizeň by bola zmáčaná Kristovou krvou. Rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst bol ešte prísnejší, ako v ostatné dni.
Svätá sobota (Biela sobota)
Biela sobota svoj názov pravdepodobne získala z bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijímali krst na veľkonočnej vigílii. Doma sa upratovalo, piekli sa koláče, plietli korbáče a zdobili vajíčka. Počas dňa sa neslávia sv. omše, až vo večerných hodinách, po západe slnka, sa slávi vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania (Veľkonočná nedeľa)
Veľkonočná nedeľa sa ako najstarší a najväčší sviatok liturgického roka slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Počas veľkonočnej nedele bolo zaužívané svätenie jedál v kostoloch. Ľudia varili typické jedlá z mäsa, vajíčok, kapusty i sladké koláče z kysnutého cesta.
Pondelok vo Veľkonočnej oktáve (Veľkonočný pondelok)
Oblievanie vodou počas predpoludnia Veľkonočného pondelka bolo zvykom aj v našich končinách. Zvyk, ktorý dnes väčšina dievčat neobľubuje, mal v minulosti osobité čaro. Chlapci začali chodiť oblievať skoro ráno a pokračovali až do poludnia. Mládenci chodili od domu k domu, veselo spievali a pišťanie dievok sa nieslo celou dedinou. Išlo o ochranné, očistné, plodonosné i liečebné úkony. Oblievačka ľadovou vodou z potokov mala privodiť zdravie, krásu a vitalitu mladých dievok. Dievčatá chlapcov obdarovali kraslicami a pohostili sladkými dobrotami. Kraslice sa maľovali jednou farbou. Vo vode uvarili šupky z cibule, keď sa voda zafarbila do červena, šupky vybrali a dali do nej variť vajcia. Dievky, ktoré dvere zatvárali alebo sa im vody ušlo len minimálne, ostali v hanbe. Nasledujúci rok ich mali sprevádzať rôzne choroby a neduhy.
Stanislava Bruk Lucká
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia