Takáto bola dedinská zabíjačka

Takáto bola dedinská zabíjačka

RedakciaAktuality1.3.2022

V minulosti počas zimy boli zabíjačky skoro v každom dome. U väčších gazdov sa zabíjalo aj viac kusov, v iných domoch aspoň jedno prasiatko. O tom ako takáto zabíjačka v minulosti vyzerala sme sa porozprávali s Alojzom Gašperom, miestnym hospodárom zo Stankovian.

Ako vyzerala v minulosti dedinská zabíjačka?

Bola to taká rodinná slávnosť, všetci tým žili, každý mal nejakú robotu. Jeden fúkal do ohňa, jeden klobásy miesil a chutnal, jeden cibuľu čistil, jeden vodu zohrieval. Čo sa týka zabíjačky, najčastejšie sa zabíjali prasatá, hlavne pred Vianocami. Gazda, ktorý mal viac kusov prasiatok, často zabíjal aj pred Veľkou nocou. Zabíjačka sa začínala ráno, keď bolo počuť kvikot z mnohých dvorov, a neskôr podvečer, už bolo cítiť aj vôňu jedla.

Keď sa prasa zabilo, bolo treba zbaviť ho ochlpenia. To sa robievalo buď zapálenou slamou, alebo niektorí využívali zas druhý spôsob. Dali prasa do koryta a horúcou vodou prasa obarili. Následne ho pokropili kolofóniou alebo dreveným popolom a potom reťazou krútili dookola, aby srsť išla pekne dolu. Ak niečo zostalo kefou alebo nožíkom sa to dočistilo. Neskoršie sa začalo opaľovať plynom, čo bolo jednoduchšie a aj rýchlejšie. Po zbavení ochlpenia sa prasa zavesilo buď na trojnožku, alebo hradu, rozrezalo sa a začalo sa porcovať.

Aké jedlá pri zabíjačke vznikali?

Pri zabíjačke sa najprv odobrala krv na jaternice. Ihneď ako sa prasa zabilo sa nožíkom narezala krčná tepna a do vandlíka sa chytala krv. Muselo sa to urobiť hneď, lebo keby sa krv zrazila a spravila sa hrča, potom by sa už s tým nič nedalo urobiť. Na začiatok sa robila aj taká chuťovka, volalo sa to jágerok. Odobral sa kúsok pečienky, trošku podhrdliny a z toho sa spravila kaša. Niekto mal rád aj mozog. Urobil praženicu a mozog dal k tomu. Mne to nechutilo, keď som musel, preglgol som, ale nešlo mi to dobre dole krkom. No niekto to mal veľmi rád. Počas zabíjačky sa chystala aj polievka z odrezkov čerstvého mäsa. Najčastejšie to bola kyslá polievka. A potom sa robili klobásy, slanina, jaternice, tlačenky a ostatné mäso sa zaúdilo.

Aký bol postup pri výrobe tlačenky, klobás, jaterníc a týchto produktov?

Tlačenky sa robili do žalúdka. Ten sa musel dokonale vyčistiť. Potom sa uvarilo srdiečko, obličky, trošku mastné, napr. z líca, a aj nejaké obrezky a následne sa to do toho žalúdka poriadne natislo, aby vyšla voda a aby bola tlačenka pevná a hustá. Klobásy sa robili do tenkých čriev. Ženy išli vždycky na potok, kde ich vyčistili a pretočili na ruby. Keď sa vrátili naspäť, tak za pomoci špeciálneho drievka sťahovali výstelku čreva dole. Črevo zostalo čisté ako igelit. Dakedy to šlo dobre, dakedy ťažšie. Ak sa im príliš nedarilo, vinu dávali tomu, kto prasa obaril. Hovorili, že sa prasaťu črevá obarili, že to nejde dole. Jaternice zas išli do hrubého čreva. Dávala sa tam ryža, krv, a ešte také mastnejšie mäso, otoky sme to volali. U kravy je to loj, ale u prasaťa to boli otoky. Ak by sa jaternice nepomastili, boli by suché. S pľúckami bol problém. To sme buď varili, a tiež do jaterníc dali, alebo ak to mal niekto rád, spravil si ich na kyslo. Z pečienky sa zas robili halušky a z labiek sa robilo studeno.

Chovali sa na zabíjačku aj iné zvieratá?

Býky sa tu veľmi nechovali. Kravy sa v tej dobe dávali na zvod do Gombáša. Fungovalo to takým spôsobom, že gazda kravu priniesol a pracovník ju ocenil. Následne gazda dostal peniaze, nie mäso. To, koľko dostal záviselo od kvality zvieraťa a objemu mäsa. Na dedine sa taktiež chovala hydina. Husy sa okrem mäsa bili aj na perie. To sa dávalo do perín pre budúcu nevestu. Televízory neboli, perie párali ženy a pritom si klebety rozprávali.

Ako sa uskladňovalo mäso?

V tej dobe mrazničky neboli. Čiže si dávali mäso jeden druhému. Keď jeden zabíjal, tak doniesol mäso, a keď iní zabíjali, zase jemu mäso doniesli. Keďže mraznička nebola, bolo treba mäso, čo najrýchlejšie spotrebovať. A tak sa už ľudia dopredu dohovárali, kedy budú zabíjať. Jeden pred sviatkami zabíjal dva týždne, ďalší týždeň, iní tri týždne. A čo sa dalo, to sa zaúdilo. Stehno sa celé zaúdilo, a tak aj do Veľkej noci vydržalo. Muselo sa dobre posoliť a zaúdiť, hlavne bedrový kĺb bolo treba dobre roztvoriť a nasoliť, lebo tam by sa začalo kaziť. Keď nebol dobre vysolený, tak tam červíky zaliezli. Slanina, tlačenky, klobásy, to sa všetko v ten deň muselo urobiť.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia