Takto vyzerali Vianoce našich predkov

RedakciaAktuality23.12.2021

V predvianočnom období a období Vianoc sa kedysi robilo viacero rôznych magických úkonov, a tiež sa k nim viazalo niekoľko príkazov a zákazov. Mali ochrániť a zveľadiť majetok, a tiež chrániť ľudí.

Lucia (13. december)

Lucia sa v ľudovom prostredí považovala za najväčšiu bosorku. Ľudia verili, že v tento deň majú strigy schôdzky. Gazdiné posielali svoje deti, najmä chlapcov vinšovať po domoch, hlavne po rodine. Vinš znel nasledovne – Doniesol som vám ocele, aby ste nespadli z postele, aby sa vám hrnce, misky i rajnice nepobili. Na Luciu nemali ženy vstupovať do iných domácností. Ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia sa našli gazdovia, ktorí na dvere maštalí robili cesnakom kríž, aby nemali škodu na statku. Niektorí gazdovia sa snažili ochrániť dobytok tým, že mu dali zožrať cesnak.

Štedrý deň (24.december)

Na Štedrý deň ráno pastieri chodili po dedine majúc v ruke brezové prúty tzv. boženíky ozdobené konárikmi čečinky a zviazané tenkým drôtom, ktoré rozdávali po domoch. Týmito boženíkmi trestali neposlušné deti a potom od gazdu dostali nejaký podarúnok. Napr. kúsok slaniny, klobásku, jačmeň, alebo aj peniaze. Gazdiná upiekla pre každého člena rodiny malý poplánok, z ktorého na prvý sviatok vianočný dali i domácim zvieratám. Poplánok bol z kysnutého cesta upravený na väčšiu placku a po upečení ho natreli maslom a posypali cukrom. Deťom pre radosť upiekli z vykysnutého cesta koledáky. Z cesta ušúľali panáka, ktorý mal hlavu, ruky i nohy. Hlavičku ozdobili celým korením, niekedy aj hrozienkami. Koláča z vykysnutého cesta plnili tvarohovou plnkou alebo plnkou z hlávkovej kapusty, osladili cukrom a dochutili škoricou.

Pri štedrovečernej večeri po spoločnej modlitbe, gazda členom rodiny urobil krížik medom na čelo. Nasledovala oblátka s medom, opekance, vianočná hríbovica, údená ryba so zemiakmi a zapíjalo sa vareným vínom. Na stole boli ešte sušené slivky a hrušky. Hojnosť jedál na štedrovečernom stole znamenala hojnosť a dostatok všetkého v budúcom roku. Jedenie zrnitých pokrmov proso, mak, strukoviny, symbolizovalo snahu všetko rozmnožiť, zveľadiť. Bol nepísaný príkaz, aby k štedrej večeri boli všetky pokrmy prichystané tak, aby nik z izby počas večere neodchádzal, aby totiž niektorého člena rodiny trvalý odchod nepostihol. Jedlá gazdiné pripravovali tak, aby použili všetky druhy plodín, ktoré sa v hospodárstve pestovali. V minulosti sa Štedrá večera začínala až po zotmení, keď vyšla prvá hviezda, čo sa ohlasovalo zvonením a streľbou. Až vtedy sa mohla zapáliť svieca a začať večera.

Najznámejším ochranným prostriedkom bol cesnak, ale používala sa aj soľ a železo. Cesnak sa v predvečer vianočných dní dával dobytku do krmiva, jedli ho ľudia a robili sa ním kríže na dverách.

1.sviatok vianočný (25. decembra)

V prvý sviatok vianočný - na Božie narodenie, ktoré sa považovalo za najväčší sviatok roku - sa nič nerobilo, niekde dokonca ani nevarilo. Jedli sa zvyšky zo Štedrého dňa. V niektorých dedinách platil aj zákaz chodiť na návštevy.

Sv. Štefan (26. Decembra)
Na Štefana boli gazdiné radšej, keď ráno do ich príbytku prišiel najskôr muž a nie žena, lebo to vraj veštilo nešťastie.

Sv. neviniatok (28. decembra)

Na mláďatá gazdiná nesmela požičiavať ani darovať žiadnu vec z domu, lebo to vraj prinášalo nešťastie na statku, alebo hydine.

Silvester a Nový rok (31. decembra – 1.januára)

Na Silvestra bola nádielka na stole bohatšia, varila sa kapustnica s údeným bravčovým mäsom, klobásy a podobne. No Nový rok sa nemalo jesť mäso z hydiny, aby vraj do roka niekto neodišiel z domu. Koleda sa začínala na Nový rok a trvala do Troch kráľov.

Stanislava Bruk