Tradícia stavania májov je živá aj dnes

RedakciaAktuality1.5.2023

Na Slovensku bol už od stredoveku zaužívaný zvyk, že chlapci, pred dom svojej vyvolenej stavali strom ozdobený pestrofarebnými stuhami – máj. Ale nešlo vždy len o prejav lásky. Staroveké národy dávali pred prvým májom na domy a hospodárske budovy stromčeky ako znak ochrany. Máj tiež symbolizoval víťazstvo jari nad zimou.

Máj poznáme ako vysoký, listnatý alebo ihličnatý strom, väčšinou ide o jedľu alebo smrek. Chlapci si v hore vopred poznačili strom, ktorý bol vhodný. Niekoľko týždňov pred stavaním májov ho zotli, aby bol suchší a ľahší, a jeho kmeň očistili od kôry, aj konárov. Vrchovec chodili chlapci stínať tesne pred stavaním, a následne sa zdobil rôznymi farebnými stužkami, či šatkami. Zaujímavosťou bolo zavesiť na vrchovec fľašku. Chlapci tak museli dokázať svoju šikovnosť, vyšplhať sa po máji hore a fľašku si vziať.

Máje sa stavali buď v predvečer prvého mája alebo na Turíce, tzv. svätodušné sviatky, ktoré sa slávia 50 dní po Veľkej noci. Máj sa mohol stavať spoločne pre všetky dievčatá, alebo chlapec postavil máj svojej vyvolenej. Strom samozrejme musel aj pekne vyzerať, krivý alebo rozkošatený by bol rovnako hanbou pre dievča ako aj pre chlapca. Ak sa dievčaťu máj páčil, poslala mládencovi pierko z rozmarínu. V minulosti sa máje stavali väčšinou v noci, tajne. Na stavanie sa používali rôzne techniky, ako pokladanie rebríkov a žŕdok. Na ďalší deň si chodili za tie máje vyberať peniaze, dievčatá im za ne zaplatili, a za takto vyzbierané peniaze si robili zábavy.

V súčasnosti sa máje stavajú väčšinou za účasti veľkej skupiny ľudí. Vztýčený strom tu ostáva väčšinou celý mesiac, na konci ktorého sa slávnostne odstraňuje pri oslave váľania mája.

V Ružomberku sa stavanie mája uskutoční v pondelok 1. mája o 12.00 s folklórnym súborom Liptov v Parku Š. N. Hýroša. Okrem toho je pripravený prvomájový sprievod s kultúrnym programom.