Tradičné veľkonočné zvyky v Liptovských Sliačoch

RedakciaAktuality22.4.2025

Autentickými zvykmi,  ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života komunity, je známa najväčšia obec Liptova – Liptovské Sliače, ožili aj počas veľkonočných sviatkov. Tieto tradície nám priblížil bývalý kronikár obce Ľudovít Ondrejka, ktorý spracoval aj knižne.

Veľkonočné obdobie v L. Sliačoch začínalo na Veľký piatok už pred úsvitom. Ľudia sa schádzali pri bystrej vode, aby sa umyli a zabezpečili si zdravie na celý rok. Očistný rituál pomáhal aj chorým na uzdravenie. Dopoludnia na Bielu sobotu, muselo byť v celej obci absolútne ticho. Nikto nesmel spievať ani pracovať, pretože sa dodržiaval prísny pôst. Poobede sa však atmosféra zmenila, ľudia sa zúčastnili na vzkriesení a býval aj slávnostný sprievod po dedine. Zaujímavý zvyk bol spojený so zvonením zvonov – keď sa ozvali na obed, ženy sa ponáhľali k potoku, aby sa umyli a boli celý rok šikovné.

Vynášanie Murieny

Jednou z najvýraznejších tradícií liptovskej oblasti je vynášanie Murieny a vítanie jari. Tento starosloviensky zvyk, ktorý symbolizuje odchod zimy a príchod jari, bol kedysi neodmysliteľnou súčasťou Smrtnej nedele, dva týždne pred Veľkou nocou. V súčasnosti sa však v L. Sliačoch spája s Veľkonočnou nedeľou. Dievčatá z miestnej folklórnej skupiny Sliačanka a deti z detského folklórneho súboru Sliačanček vychádzajú na ulicu, spievajú jarné piesne a nesú Morenu, ktorú nakoniec symbolicky zničia – zapália a hodia do potoka. Tak tomu bolo aj v tento rok po skončení svätej omše.

Na Veľkonočnú nedeľu vyšli dievčatá po skončení popoludňajšej pobožnosti za dedinu, kde spievali jarné piesne. Deti sa pritom tešili z prvých jarných lúčov a radostne šantili.

Veľkonočná oblievačka

Veľkonočný pondelok patril tradičnej oblievačke. Mládenci navštevovali dievčatá v ich domoch, kde ich okúpali vodou. Dievčatá sa snažili pred mládencami ukryť, niektoré sa schovávali na povaly domov, do maštalí alebo na iné miesta, aby sa vyhli studenej vode. Ak ich však mládenci našli, nečakala ich spŕška vody. Za okúpanie chlapcov čakalo pohostenie – na stole nechýbali domáce dobroty ako šunka, klobáska, vajíčka, koláče a tradičná pálenka.

Tohto roku skupina krojovaných mládencov folklórnej skupiny Sliačanka, vedená Timotejom Jackom, obchádzala domy aj s heligonkárom, ktorý im vyhrával do kroku a dodával veselú atmosféru. Tento zvyk, aj keď je dnes už skôr symbolický, si stále uchováva svoje čaro a nesie so sebou ducha tradície. Oživenie tradícií Veľkonočné zvyky v L. Sliačoch sú krásnym príkladom toho, ako si dedina dokáže uchovať svoje kultúrne dedičstvo a odovzdávať ho mladším generáciám. Vďaka aktivitám folklórnych skupín Sliačanka a Sliačanček tieto tradície nestrácajú na význame a stále prinášajú radosť obyvateľom i návštevníkom obce.

Text a foto: Tibor Šuľa