
Poznáte to z bežného života. Stretávate mladých ľudí so slúchadlami na ušiach a zrakom upretým na mobil v ruke, ktorí neveľmi vnímajú okolitý svet. Hudba sprevádza ich voľné chvíle aj každodenný život.
U mladých ľudí to nebývalo inak ani pred päťdesiatimi rokmi. Len technické prostriedky na príjem a počúvanie obľúbenej hudby boli iné. Rádio Luxembourg*, ktoré vysielalo populárne západné šlágre, sa stalo vyhľadávaným aj preto, že od začiatku šesťdesiatych rokov sa dalo počúvať cez dostupné tranzistorové prijímače.

Tranzistorový prijímač, ľudovo „tranzistorák“, zažil najväčší rozmach a dopyt na trhu aj vďaka zábavnej hudbe. Klasické rozhlasové prijímače – rádiá – boli v domácnostiach už viac ako tridsať rokov, museli však byť napojené na elektrickú sieť. Tranzistorový prijímač bol prenosný a energiu získaval z batérií. Namiesto starších elektrónok využíval tranzistory, hoci ostatné súčiastky v jeho konštrukcii ešte neboli dostatočne miniatúrne. Na trhu sa prvé tranzistorové rádiá objavili v USA v roku 1954. Japonská spoločnosť pod obchodnou značkou SONY s nimi v roku 1955 obsadila americký trh a v predaji zaznamenala veľký úspech.
V technicky vyspelom Československu začal podnik TESLA v roku 1955 sériovo vyrábať tranzistorový prijímač T 58, ktorý dostal ľudovú prezývku „kabelka“. O päť rokov neskôr prišiel na trh jeho zmenšený model T 60. S rozmermi 128 × 80 × 40 mm sa pohodlne zmestil do vrecka obleku či do kabelky.

Móda tranzistorov a počúvanie západných šlágrov naplno prepukli v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Skupinky mladých ľudí v uliciach miest, na oslavách, posedeniach či kúpaliskách na seba pútali pozornosť hlasnou hudbou. Platilo pritom nepísané pravidlo: čím hlasnejší zvuk, tým väčšia pozornosť okolia.
Neboli to len mladí ľudia, ktorí ocenili výhodu tranzistorov. Výhody prenosných prijímačov však ocenili všetky generácie. Starší ľudia si pochvaľovali, že pri manuálnej práci v domácnosti, v dielni, na dvore, v záhrade, vo vinohrade, na chate či na poli môžu bez prerušenia počúvať svoju obľúbenú rozhlasovú stanicu. Tranzistor im tak spríjemňoval prácu reláciami, správami, ľudovou, tanečnou aj dychovou hudbou, jednoducho všetkým, čo by inak mohli počúvať len doma z klasického rádia.
Výrobcovia neustále prichádzali na trh s novinkami v podobe stále menších tranzistorov. Postupom rokov však konkurencia zahraničných modelov natoľko zosilnela, že sa tento sortiment v Československu prestal vyrábať a pulty obchodov zaplnili zahraničné výrobky. S nástupom počítačov, prehrávačov, mobilov a inej modernej techniky záujem o klasické tranzistory klesol, keďže ich nahradili dokonalejšie zariadenia.

Napriek technologickému pokroku im však mnohé domácnosti zostávajú verné pre ich praktické využitie, ktoré sme už spomenuli. Pri dnešnom rýchlom tempe života si len ťažko dokážeme predstaviť, čo všetko nás vo vývoji komunikačnej techniky ešte čaká a či tieto desaťročia používané prístroje napokon neupadnú do zabudnutia.
* Rádio Luxemburg - Legendárna komerčná rozhlasová stanica, ktorá vysielala od 15. marca 1933 do 30. decembra 1992. Malo silný signál a patrilo k najvplyvnejším v Európe. Od 50. rokov bolo pre poslucháčov za železnou oponou jedným z hlavných zdrojov západnej populárnej a rockovej hudby.











© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia