Ružomberská kvapka krvi, spoločný humánny projekt Občianskeho združenia Ružomberčan a Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberok dnes opäť privítal darcov životodarnej suspenzie. Medzi siedmou a desiatou hodinou ich prišlo tridsať štyri. Bola to pestrá paleta „hrdinov“ čo sa týka vekovej štruktúry i vlastnej histórie týchto vysoko ušľachtilých činov.
„Pod názvom Ružomberská kvapka krvi sme sa takto stretli desiatykrát. Celkove z iniciatívy nášho združenia to už bola trinásta akcia,“ uviedla Jana Štreitová z OZ Ružomberčan. „Všetkým ľudom čo prišli, patrí veľké poďakovanie. Či už to boli naši členovia, alebo sympatizanti. Je to nielen pomoc chorým, ale aj významný vklad pre záchranu ľudských životov.“
Najmladším darcom bol 22 – ročný Matúš Hatiar, no nešlo o žiadneho debutanta. „Začínal som v dvadsiatich a dnes to už bol môj ôsmy odber. Chodím každé tri mesiace,“ vravel „benjamínek“ v dnešnej spoločnosti dobrovoľných darcov. „Keďže takto pomáhala ľuďom moja mamina, povedal som si, že ju budem nasledovať. Teraz ma ani len nenapadne dať si napríklad nejakú prestávku.“
„Ja som prišla len druhý raz,“ priznala sa 35 – ročná Dominika Lauková, ktorá bola hotová za rekordný čas 3:28 min. „Manžel chodil pravidelne, tak stiahol aj mňa. Bolo to tento rok v máji. Trochu sa to posunulo kvôli materským povinnostiam a kojeniu. Potom som sa sama rozhodla vykonať dobrý čin. Navyše moja skupina je dosť vzácna, ´nulka´ pozitív. Samozrejme, som rozhodnutá pokračovať. Dokiaľ budem zdravá.“
Emília Beťková sa posunula na kótu sedemnásť darcovstiev. „Je to príjemný pocit, keď človek môže niekomu pomôcť. A nikdy neviete, kedy vy môžete nevyhnutne krv potrebovať. Takisto vyšetrenia pred odberom veľa napovedia o vašom zdravotnom stave. Priznám sa, na nejaké prehliadky som veľmi nechodila, no z krvi sa dá takmer všetko zistiť. To je ďalší bonus,“ dala sa počuť 41 – ročná dáma.
V podobnom duchu hovoril aj Miroslav Šulík, ktorý si dal pichnúť do žily siedmykrát: „Nie som už najmladší, o to viac človek potrebuje byť pod lekárskou kontrolou. Hlavne som tu kvôli pomoci druhým. Som členom OZ Ružomberčan, takže keď zorganizuje takúto akciu, ani na chvíľku neváham.“
„Keď mi bolo štyridsať, vtedy ma na ´transfúzku´ doviedol priateľ. Potom som absentovala, akurát len vtedy, ak ma dáka liečba stopla, prípadne z roboty ma nechceli pustiť,“ vyznala sa 58 – ročná Anna Milanová, ktorá dnes začala ukrajovať tretiu desiatku. „Asi by mi to už chýbalo. Po odbere sa cítim aj lepšie. Veď krvička sa mi preriedi a obnoví.“
Už päťdesiat čiarok má Silvia Borovská. „Áno, teraz to ťahám na diamantovú plaketu,“ pritakala 47 – ročná optimisticky naladená pani. „Mama robila v klube darcov krvi, takže aj mňa k tomu priviedla. Bolo mi osemnásť a v ružomberskej nemocnici práve otvárala ´transfúzku´. Toto pracovisko navštevujem každé štyri mesiace. A dokedy? Kým sa bude dať.“
Aj dnešní darcovstvo bolo zabalené do príjemnej atmosféry, proste do pohody. „Veľmi pozitívne vnímam túto krásnu aktivitu Občianskeho združenia Ružomberčan, ktorá sa koná dva-trikrát do roka. Ľudia pomáhajú našej nemocnici, našim pacientom. Oni darujú kus seba, svoju krv. Vždy, keď bolo treba sme sa aj sami obrátili na naše občianske združenie a ono vyšlo nemocnici v ústrety,“ povedal pre náš portál prednosta Kliniky hematológie a transfuziológie MUDr. Jaromír Tupý, PhD.
Všetci hrdinovia pred odchodov dostali aj menší darček od OZ Ružomberčan.
Foto: autor
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia