Učiteľský zápisník

František DianAktuality30.8.2026

Väčšina z nás to pozná. Opotrebované veci, staršie oblečenie, knihy, písomnosti a množstvo nepotrebných drobností, ktoré nám boli milé a mali sme ich radi, nevyhadzujeme. Odkladáme ich do skríň, pivníc, na povalu pre prípad, že „ešte sa môžu zísť“.

Odložené veci ostávajú aj naďalej nevyužité, nikomu nezavadzajú a čakajú roky, niekedy aj desaťročia. Až keď majiteľ týchto „harabúrd“ navždy opustí rodinu, pozostalí nekompromisne všetko vyhádžu do kontajnera. V lepšom prípade cennejšie veci nechajú zhodnotiť. Stáva sa, že medzi vyhodenými vecami sú aj nenahraditeľné fotografie, dokumenty, knihy a pod.

Priznávam sa, že takouto slabosťou pre staršie veci trpím aj ja. Od začiatku môjho pedagogického pôsobeniav gymnáziu (1968) až do odchodu do dôchodku, som si odkladal učiteľské zápisníky. Odložené som mal aj záznamy fyzickej výkonnosti študentov v telesnej výchove a iné „drobnosti“. Mnohé som už vyhodil. Ostali mi len učiteľské zápisníky a výročné správy. Zápisníky, strašiaky duší študentov, stále uchovávam a neviem, na čo mi budú. Známky z jednotlivých odpovedí, polročná a koncoročná známka vtedajších študentov, dnes už dôchodcom, nič nepovedia. A na pomaturitných stretnutiach vyťahovať a spomínať na „hriechy“ mladosti, nie je vhodné.

Neviem, ako je to v súčasnej škole. Ale otvorený zápisník v rukách profesora niektorým študentom prinášal úzkosť, stres, obavy z vyvolania najmä vtedy, keď študent z rôznych príčin nebol na hodinu pripravený. „Vyvolá ma? Nevyvolá? Ak ma vyvolá, akú otázku mi dá? Mám sa prihlásiť a zachrániť spolužiakov?.....“ Nech bolo tak, či onak, zápisník bol strašiakom študentov. Zodpovednosť za úspešnosť štúdia a výsledky bola pred rodičmi veľká. V konečnom dôsledku bolo hodnotenie súčasťou kritérií prijatia na vysokú školu.

Po desiatkach rokov som nahliadol do zápisníkov. S hrôzou som musel konštatovať, koľko bývalých študentov už nie je medzi nami, koľkí sa nedožili ani dôchodku. Čítam mená a pri niektorých sa zastavujem. Aký to bol študent, študentka? Aká bola ich kariéra? Tento, podľa známok bol priemerným študentom a v živote pôsobil vo vysokej vojenskej funkcii na ministerstve. A tento s problémami prechádzal z ročníka do ročníka, ale po skončení vysokej školy bol námestníkom jedného ružomberského podniku. Iní, podobný mládenec to dotiahol až na riaditeľa banky. S týmto študentom bolo počas štúdia veľa problémov a dnes je úspešným primárom. Tieto dievčatá boli vzorné jednotkárky a sú z nich aj úspešné lekárky. Aj táto maturovala s vyznamenaním, ale vysokú školu po druhom semestri opustila. Ďalší bol vynikajúci futbalista aj študent a potom ekonóm. A tento, viac futbalista a vtipkár, ako študent, dnes je úspešným trénerom. Zaujímavosťou je, že študenti atléti, volejbalisti, lyžiari, basketbalistky, dosahovali úspechy v športových aktivitách a mali aj dobré študijné výsledky.

Prosím kolegyne a kolegov, aby nasledujúce moje subjektívne úsudky posudzovali zmierlivo, sú to moje pedagogické skúsenosti. Je potrebné, aby sme od študentov a žiakov požadovali pripravenosť na vyučovanie, zodpovednosť za svoje konanie a úspešné štúdium. Ale je rovnako potrebné uvedomiť si, že každý jedinec je iný, že duša žiaka a študenta je krehká a stále vývojaschopná. Slabšie študijné výsledky nie sú predpokladom neúspešnosti na vysokej škole. Naopak, ani jednotkári nemajú záruku, že v štúdiu na vysokej škole, praktickom živote, zamestnaní v budúcnosti budú úspešní a spokojní. Aj z priemerných a slabších študentov postupom rokov sa stali úspešní lekári, inžinieri, učitelia, manažéri, riaditelia podnikov, vedci, odborníci vo svojom odbore. Každý prechádza vývojom, dospievaním. Každý má dostať príležitosť uplatniť sa v živote a v zamestnaní.

Prajem mladším kolegom, súčasným učiteľom a profesorom, v novom školskom roku veľa tvorivých síl, vnímavých žiakov a študentov, trpezlivých rodičov aj priaznivé spoločenské prostredie.