Z uvedeného dôvodu zozbieral historické dokumenty o osobnostiach, ktoré tam odpočívajú. Zhromaždil ich do 180 stranovej knihy Ružomberok – Hlavný mestský cintorín, ktorá obsahuje 160 dejateľov, ktorí zasiahli do celoslvenských dejín, patrili aj k významným podnikateľom.
Informácie, ktoré obsahuje uvedená publikácia vydaná pred 15 rokmi, neustále doplňuje. Chce vytvoriť komplexný dokument, ktorý by bol východiskom pre priznanie pamiatkovo chráného objektu pre uvedené miesto. V súčasnosti na Slovensku máme národný cintorín len v Martine. Historik Ivan Chalupecký na margo aktivit R. Kenderu uviedol, že najlepším vonkajším prejavom významu cintorína v Ružomberku by bolo jeho vyhlásenie za národný cintorín, podobne ako je to v Martine.
Ak v týchto dňoch zavítate na pietne ružomberské miesto, ktoré leží vedľa kalvárie, tak úctu vzdajte aj ľuďom čo Ružomberok zviditeľnili vo svete.
Vstup na cintorín tvorí stará kamenná brána, ktorá je pozostatkom pôvodnej vstupnej brány z roku 1913, kedy bol cintorín založený. Asi najzaujímavejšou je hrobka Ľudovíta Fullu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Sú v nej uložené telesné pozostatky národného umelca Ľ. Fullu a jeho manželky Júlie Kláry. Hrobka pripomína staroegyptskú pohrebnú mastabu. Ružomberský rodák Ľ. Fulla bol jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia a patril k zakladateľom moderného maliarstva a grafiky na Slovensku.
Ďalšou zaujímavou stavbou na cintoríne je Hrobka rodiny Makovických. Pod štvormetrovým krížom a mohutnou kamennou krstiteľnicou sú v nej uložené telesné pozostatky členov tejto známej rodiny. Peter Makovický bol zakladateľom ružomberského papiernictva a bryndziarne. Jeho syn Dušan Makovický bol známy ako slovenský tolstojovec, prekladateľ a osobný lekár L. N. Tolstého. Hrobku projektoval jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Dušan Jurkovič. V ďalšej hrobke sú uložené pozostatky rodiny Krčméryovcov.
Z ďalších známych osobností odpočívajú na ružomberskom cintoríne napríklad zakladateľ zubnej chirurgie na Slovensku Ján Šubjak, podpisovateľ Pittsburskej dohody Ján Janček, zakladateľ slovenskej archeológie Vojtech Budinský – Krička, bývalý predseda Uhorského snemu Jozef Angyal. Na konci cintorína môžeme nájsť aj židovské hroby. Tu leží napríklad prvý asistent svetoznámeho vedca Alberta Einsteina Ferdinand Stark. Pochovaná je tu aj matka Petra Lorreho, ktorý bol známy hollywoodsky herec.
Na cintoríne je aj pamätník obetiam vojen, ktorý je súčasťou vojenského cintorína.
Text a foto: Tibor Šuľa
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia