Uctili si obete holokaustu

RedakciaAktuality22.6.2022

Pôvodný židovský cintorín bol pri Váhu, po druhej svetovej vojne ho zlikvidovali, náhrobné kamene spolu s ostatkami pochovaných preniesli na mestský cintorín. Jeho súčasťou je aj lapidárium, kde sú zničené a poškodené náhrobné kamene z pôvodného cintorína.

Niektoré boli donedávna zabetónované v spoločnom podstavci. V rámci rekonštrukcie ich vybrali a postavili. Na tom mieste teraz stojí pamätník obetiam holokaustu od umelkyne Adriany Kutakovej.

Cintorínov je veľa Židov málo

Rekonštrukciu finančne podporil Milan Fiľo. Prispel aj na pamätník na židovskom cintoríne v Dolnom Kubíne. Na oboch pamätníkoch sú mená miestnych Židov odvlečených do koncentračných táborov, ktorí sa domov už nevrátili. „Musíme myslieť na to, že židovské obec bola dôležitou úspešnou súčasťou Slovenska, podieľala sa na vede, výskume, vzdelávaní, kúpeľníctve aj priemysle. Je dôstojné zanechať tým, ktorých ostatky neskončili v ich vlasti, aspoň tabuľku s ich menom.“

Dodal, že bude ďalej podporovať tieto aktivity, dokonca chce zrýchliť tempo obnovy týchto miest posledného odpočinku. „Ročne by sme chceli takto upraviť tri až päť cintorínov.“

Slávnostného odhalenia pamätníka sa zúčastnil aj Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. „Privrime oči a skúsme si zaspomínať. Spomeňte si na vašu babičku. V nose máte vôňu jej domu, na jazyku chuť jej koláčov. Preto jej na hrobe pravidelne zapaľujete sviečku. Niektorí však privrú oči a nevidia nič. Je to celá generácia, ktorá svojich starých rodičov nepoznala, prišli o nich v plynových komorách. Naša generácia sa väčšinou narodila rodičom, ktorí ako mladí prišli o matku, otca a mladších súrodencov. Nemajú svoje hroby, ich ostatky sa do ich vlasti nikdy nevrátil, preto je na Slovensku dnes tak málo Židov a tak veľa cintorínov.“

Dôležité je partnerstvo

Podpredseda Národnej rady Gábor Grendel tiež prišiel na Oravu a Liptov. „Vnímam tieto cintoríny ako svedomie našej spoločnosti, pretože je vinou štátu, že časť jeho obyvateľstva bola vyhnaná do koncentračných táborov a tí, ktorí prežili holakaust, radšej ušli za slobodným svetom. Dnes sú našťastie už tieto režimy minulosťou, ale štát je stále tu a nemali by sme sa tváriť, že nás sa to netýka. Myslím si, že aj štát by mal byť nápomocný pri obnove cintorínov a stavaní pamätníkov.“

Vyzdvihol pomoc ľudí pri tejto činnosti. Podľa neho je základ hľadanie spôsobov spolupráce samosprávy, štátu, jednotlivcov, aby to prinieslo výsledok.

Richard Duda zdôraznil, že kľúčovým slovom je partnerstvo. „Na Slovensku je približne 950 židovských cintorínov ale len dve tisíc Židov. Starostlivosť o naše cintoríny by sme nezvládli bez pomoci dobrých ľudí, ktorí venujú svoj čas a energiu a udržiavajú toto židovské kultúrne dedičstvo.“