V aule boli prví duchovní, ktorí dosiahli unikát - pokorili osemtisícovku

Ján SvrčekAktuality18.1.2024

Išlo o historickú expedíciu štyroch katolíckych kňazov, ktorej cieľom vlani v septembri bola ôsma najvyššiu horau sveta, Manaslu (8163 m). Dvaja, čo tento vrchol zdolali Ján Bystriansky a Ján Dubecký i so šerpom Pembom z Nepálu sa dnes v Aule Jána Pavla II. Katolíckej univerzity v Ružomberku zúčastnili besedy s názvom Himaláje z prvej ruky.

"Keďže som prišiel do Európy, moja cesta viedla aj do Ružomberku, aby som tamojším kňazom odovzdal certifikát za úspešne zvládnutý výstup," povedal pre náš portál šerpa Pemba, tiež majiteľ agentúry, ktorá celú akciu, vrátane víz, či všetkých povoleniek zastrešovala. "Títo chlapi boli silnejší lezci, ako mnohí iní. Svoj cieľ zvládli bez kyslíka. Ide o milých ľudí, s Jánom Dubeckým a Petrom Dubovským, ktorý bol šéfom expedície, som sa stretol už predtým na jednom výstupe v Kirgizsku. Vtedy sme sa začali baviť o Manasle."

Práve Pemba mal aj úvodné slovo na pôde Katolíckej univerzity. "Keď mi bolo trinásť rokov, skončil som školskú dochádzku a v štrnástich prešiel na hory. Najprv ako nosič, ale rýchlo som pokračoval v šľapajách svojho otca, ktorý sa už 45 rokov venuje lezeniu."

Kňaz Spišskej diecézy Ján Dubecký v súčasnosti svoju pastoračnú činnosť vykonáva pri Horskej záchrannej službe, má už aj z náplne svojej práce k horám veľmi blízko. "Od malička som bol rodičmi, spolu aj so svojimi súrodencami, vedený týmto smerom. Takže príroda i lezenie ma od detstva priťahovali," uviedol pastor-záchranár. Magická osemtisícovka však bola aj pre tohto kňaza niečo úplne iné. "Dovtedy som mal akurát skúsenosti zo slovenských hôr a Álp. Takže do nášho spoločného projektu som išiel s veľkým rešpektom," vravel J. Dubecký, ktorý štyri roky pôsobil aj v ružomberskej farnosti, a to do roku 2014 "Veľmi rád na toto obdobie spomínam. Išlo vôbec o moju prvú ´kaplanku´. V Ružomberku som stretol veľa príjemných a milých ľudí."

Ján Bystriansky bol dnes na domácej pôde, keďže už tretí rok pôsobí ako správca tamojšieho Univerzitného pastoračného centra. "Ja pochádzam z neďalekej Oravy, z Vyšného Kubína. Aj preto ku kopcom som mal vždy veľmi blízko. Už v kňazskom seminári sme začali chodiť do hôr. Každý mesiac išlo o jednu túru. Avšak osemtisícovka, to bol úplny top," vravel ďalší himalajský hrdina, ktorý priznal, že nebola to žiadna jednoduchá priamka, skôr naopak. "Keď sme prišli do základného tábora, doznieval monzún a stále pršalo. Vtedy mi aj hlavou prebehlo, že asi ťažko to dáme. Druhým takým krízovým momentom bol výstup zo štvrtého tábora na samotný vrchol. Človek už cítil, že síl nemá na rozdávanie. Ak udržím doterajšie rýchle tempo, tak to asi otočím, vravel som si. No máličko som ubral a hneď sa mi dýchalo lepšie," odkrýval svoje pocity J. Bystriansky a okomentoval aj dopady pekelnej nadmorskej výšky: "Ďakujem Pánu Bohu, že mi dal telo, ktoré sa dokázalo aj takýmto podmienkam prispôsobiť. Zvládol som to relatívne dobre, bez nejakých bolestí, či závratov, akurát asi s dvomi tabletkami paralenu."

Fotogaléria

Foto: autor, Jana Štreitová