Od obdobia druhej svetovej vojny viac-menej chátral. Dnes sa môže pochváliť novou fasádou vďaka spolupráci obce a miestnej akčnej skupiny Dolný Liptov (MAS) za vyše 30 tisíc EUR, informovala Zuzana Gvizdová z MAS.
Cirkvi dlho neslúžil
Československá cirkev husitská vznikla v roku 1920. Oddelila sa od rímskokatolíckej cirkvi a vychádzala tiež z husitského hnutia, ktoré malo ambíciu reformovať cirkev. Počas druhej svetovej vojny bola zakázaná.
Kostol v Liptovskej Osade bol postavený v roku 1930. Počas druhej svetovej vojny si z neho urobili Nemci guľometné hniezdo. Po vojne slúžil ako sklad a postupne chátral. V roku 2016 ho odkúpila obec a kostolu začalo svitať na lepšie časy.
Obec prevzala kostol v dezolátnom stave. Omietka bola zvetraná, opadávala. Veža slúžila miestnym lastovičkám ako domov. Rekonštrukcia fasády a veže prebiehala veľmi citlivo, pretože cieľom bolo zachovať dobový vzhľad tejto unikátnej stavby. To sa nakoniec podarilo a po roku prác sa môžu návštevníci aj obyvatelia obce tešiť z úspešnej realizácie.
Obec plánuje ďalšie zmeny
Rekonštrukcia vonkajšieho vzhľadu kostola je len začiatok. Obec má s kostolom ďalšie plány. Zo stavby by sa malo stať miesto pre kultúrno-spoločenské podujatia. Toto si bude vyžadovať rozsiahlu opravu vnútorných priestorov. Pred kostolom má tiež vzniknúť námestie, ktoré v budúcnosti môže slúžiť aj ako oddychová zóna v obci.
Liptovská Osada o návštevníkov núdzu nemá. Obec je atraktívna svojou polohou, horským prostredím v blízkosti Nízkych Tatier, ale aj rekreačným vodným parkom s ubytovaním Gothal. Celková rekonštrukcia kostola by bola pre obec jednoznačným prínosom.
Kde nestačí rozpočet obce, môže byť riešením MAS
Na kultúru v dnešnej dobe myslí skutočne málokto. O to hodnotnejšie môžu obyvatelia a návštevníci obcí vnímať podobné zmeny, aké sa vďaka projektu podarilo dosiahnuť v Liptovskej Osade. Starosta Róbert Kuzma ocenil, že sa vďaka MAS Dolný Liptov našiel spôsob financovať aj projekt zameraný práve na udržanie kultúrnej pamiatky: „V rámci svojho rozpočtu by obec nemala dostatok prostriedkov na takúto opravu. Skôr sa staráme, aby boli urobené cesty či kanalizácia. Je pre nás bonus, že môžeme čerpať prostriedky cez MASku práve na takýto účel.“
„Projekt bol podporený vo výške 30 952, 35 € a príspevok bol poskytnutý zo zdrojov Európskej únie z Programu rozvoja vidieka v rámci iniciatívy LEADER,“ uviedla Z. Gvizdová.
Tibor Šuľa
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia