Slovenský záhradkársky zväz je dobrovoľným občianskym združením, ktorého súčasťou sú tzv. pridomové záhradnícke organizácie a osadové záhradky. Naše mesto eviduje okolo 940 členov organizačne spojených v niekoľkých záhradkárskych osadách .
Uplynulú sobotu Záhradkárska osada Baničné, v lokalite Dielec oslávila na novom mieste 40 rokov od svojho vzniku.
Zamestnanci Severoslovenských celulózok a papierní národného podniku závodu Sólo, ktorí chceli byť organizovaní v Slovenskom ovocinárskom a záhradkárskom zväze sa spoločne združili do záhradkárskeho krúžku. V roku 1969 sa začali pohrávať s myšlienkou vytvárať svoju záhradkársku históriu pri Závodnom klube ROH pri SCP závod SÓLO. Tak vznikla na pozemkoch a pôde patriacej Poľnohospodárskemu družstvu Liptovská Teplá záhradkárska osada Baničné.
V roku 1972 sa pri záhradkách začali budovať aj záhradné chatky. Druhá osada záhradkárov, zamestnancov vtedajšieho podniku SCP, bola vybudovaná pri Štiavničke. Tam „hospodárili“ a voľný čas po práci trávili väčšinou zamestnanci Supri.
Nie je jablko, ako jablko
Záhradkár sa musí vedieť správne o záhradu starať. „Každá správna záhradka by sa mala skladať z troch častí – okrasnej, úžitkovej a rekreačnej. No a v každej by mal byť aj kompost,“ vysvetlil Milan Kelčík, predseda Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov a člen osady Baničné.
Podľa neho sa doba zmenila. Niekedy si záhradkári pre seba a rodinu dopestovali zeleninu, ale aj regionálne ovocie. Teraz ľudia skôr záhradu využívajú na okrasu a oddych, relax. Vysadených hriadok je už pomenej, skôr sa vysádzajú úžitkové kríky a ovocné stromy. „Ak si zoberiete jablko a viete, že ste si ho dopestovali vy a má aj malú dierku od črviaka viete, že je dobré. Keď kúpite jablko v obchode je minimálne desaťkrát striekané hoci je bez testovania červíkom,“ vysvetlil podstatu prečo pestovať, M. Kelčík.
Človek v začiatkoch pestoval úplne všetko, mrkvu, perašín, zeler, kaleráb. Kapustu, základ liptovských jedál, na záhrade pestoval a tlačil takmer každý. Prišla sezóna a všetko sa zaváralo. „Toľko cukru sa minulo a nemali sme cukrovku,“ usmieval sa vášnivý záhradkár Kelčík a dodal, že ľudia sú dnes pohodlnejší a všetko si kúpia.
To, že sa zmenilo podnebie v priebehu rokov vie každý. Záhradkár Milan upozornil, že to, čo sa pestovalo kedysi na dolniakoch, prichádza a pestuje sa aj u nás na Liptove. Kedysi nebolo možné tu dopestovať nektarinky dnes to je úplne normálne.
Záhradkárska činnosť je rozmanitá
Záhradkárov bežne zaujíma, ako správne strihať stromy, ako dopestovať dobré ovocie, či zeleninu. O poradenskú činnosť sa zväčša starajú vyškolení lektori. Okresný výbor v jarných mesiacoch robí prednášku o ošetrovaní stromov. „Tam vždy pozveme odborníka – lektora, ktorý poskytuje záhradkárom odbornú poradňu na zvolenú tému. Každoročne organizujeme okresnú súťaž v strihaní stromov, vždy na inom mieste, vysvetlil M.Kelčík.
Záhradkári každoročne organizujú celoslovenskú súťaž v kosení trávy poväčšine na Vlkolínci. Potom v jesennom období organizujú poďakovanie za úrodu, kde zeleninou a ovocím prezentujú ostatným, čo vypestovali. Celoslovenská súťaž „Jablko roka“, má dlhú tradíciu. Z okresu Ružomberok sa akcie zúčastňujú vždy viacerí členovia a získavajú aj pekné umiestnenie. Je to výsledok ich práce, ale aj podmienok, ktoré sú na Liptove vrámci pestovania jabĺk priaznivé.
„Je to už dávno , keď som v roku 1979 som začal so starými priateľmi budovať spomínanú záhradkársku osadu, väčšina z nich tu už dnes nie je a nahradili ich deti, ale i noví mladší majitelia,“ zaspomínal Kelčík, ktorý s láskou a nadšením rozprával o začiatkoch, ale aj dnešnom záhradkárčení.
Oslavy vzniku záhradkárskej osady Baničné sa niesli vo veselom, zábavnom duchu. Samozrejme nechýbal ani guláš. Bol výborný. Recept sa neprezrádza. Cibuľa a zemiaky boli z pivníc záhradkárov. "Mäsko zabezpečila Nadácia Supra, ktorá pomáha bývalým zamestnancom SCP," prezradil M. Kelčík.
Tešíme sa, že kondíciu a dobrú fyzickú i duševnú pohodu si seniori udržiavajú prácou na svojich malých políčkach.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia