Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom

RedakciaAktuality15.4.2022

Tento rok bude Veľká noc oproti ostatným trochu iná, menia sa totiž názvy veľkonočných sviatkov počas Svätého týždňa. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara uviedol, že zmenou prešlo aj označenie Veľký týždeň, ktorý nahradil Svätý týždeň. Namiesto Kvetnej nedele sa odteraz používa názov Palmová nedeľa. Zelený štvrtok bude po novom Štvrtok svätého týždňa, Veľký piatok zas Piatok utrpenia Pána. Z Bielej soboty sa stáva Svätá sobota, Veľkonočná nedeľa sa zmenila na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Veľkonočný pondelok sa zmení na Pondelok vo veľkonočnej oktáve. Tieto úpravy sú podľa Kramaru dôsledkom snahy o väčšiu vernosť latinskému originálu. Použité názvy v novom vydaní Rímskeho misálu sú bližšie výrazom, ktoré má originálny Missale Romanum.

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Ježiš v posledných dňoch svojho života. Kňaz Miloš Labaš, ktorý pôsobí ako správca farnosti v Stankovanoch hovorí o symboloch, ktoré tieto sviatky sprevádzajú.

Prežívame najväčšie sviatky kresťanstva. Sú obsiahnuté v dňoch Trojdnia a sprevádzajú ich rôzne symboly. Na Bielu Sobotu, alebo po novom Svätú sobotu sú to: oheň a voda. Oheň zaháňa zimu a tmu, voda zmýva špinu, zaháňa smäd a dáva vlahu vyprahnutej zemi. Oheň a voda, symboly, ktoré znamenajú často protiklady, dnes poukazujú na to isté. Život, víťazstvo nad tmou, smrťou, vyprahnutosťou. Oheň, ako svetlo vnášame do kostola v podobe veľkonočnej sviece, ktorú vítame spevom. Oheň sa spojí s vodou vo chvíli, keď budeme vkladať sviečku do krstiteľnice s prosbou, aby do tohto prameňa zostúpila sila Ducha Svätého. Plameň sviece teda neznamená iba vzkrieseného Krista, ale aj Ducha Svätého, ktorý nás uvedie do plnosti pravdy. Prosme preto Ducha, aby nám pomohol hlbšie pochopiť tajomstvo tejto noci.

Pašie, ktoré počúvame v Piatok utrpenia Pána nás privádzajú až k Ježišovmu hrobu, ktorý bol zavalený kameňom. Tým mal príbeh Ježiša Nazaretského skončiť. My ale počujeme správu Veľkonočného rána. Kameň je odvalený, hrob je prázdny. Táto správa nám nechce odpovedať na otázku, čo sa stalo v hrobe s Ježišom. Evanjelium nie je detektívka. Evanjelium odpovedá na inú otázku, na tú Ježišovu: Bože môj, prečo si ma opustil? Na čo to bolo dobré, aký to má zmysel, čo sa stalo včera? Židovská tradícia veľmi často na otázku odpovedá otázkou. Ženy, ktoré prichádzajú k hrobu s otázkou, dostanú otázku: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Táto udalosť dáva otázku aj nám, či sme Ježiša nezatriedili medzi veľkých činiteľov - síce osobnosti, ale dávno mŕtve. Nenechávajme ho v hrobe minulosti. Život je pre Ježiša viac ako biologická existencia, život znamená prítomnosť. Prítomnosť znamená byť pri tom. A všetky veľkonočné príbehy budú o tom, ako je Ježiš prítomný v živote všetkých svojich učeníkov. Sme svedkami jeho vzkriesenia. Nie síce očití svedkovia. Ale hlavným svedkom toho, že Ježiš žije je naša živá viera.

Nech slávne Kristovo vzkriesenie, naše tmy vo svetlo premení. Pozvime svetlo vzkrieseného Krista do svojho života do tmy nášho vnútra, do všetkého, čo je vyprahnuté. Lebo len on môže dať novú silu do nášho života.