Veľkolepé lúčenie so základnou školou

RedakciaAktuality19.6.2023

Tesne pred skončením školského roka sa uskutočňuje ich ľudová zábava -juniáles, ktorý je výlučne pod taktovkou žiakov končiaceho sa ročníka, ale pridajú sa k nim aj žiaci z mladších ročníkov.

Jednou zo zaujímavostí najväčšej liptovskej dediny je školský majáles alebo juniáles. V minulosti bývali detské ľudové veselice v máji a preto ich nazývali majáles, ale teraz ich premenovali na juniáles, lebo bývajú v posledný školský mesiac, tesne pred letnými prázdninami. Tradícia majálesov má v L. Sliačoch najmenej storočnú tradíciu, ktorá sa dodržuje až do dnes. Ich históriu zdokumentovala folkloristka Margita Jágerová, ktorá pochádza z Likavky.

Majáles býval vždy pod holím nebom, na lúke v blízkosti dediny. Vo Vyšnom Sliači sa uskutočňoval v lokalite s minerálnym prameňom na Teplici, lebo v dedinských častiach nemali vhodnú veľkú sálu. Po postavení kultúrneho domu v Strednom Sliači sa uskutočňovali majálesy v jeho priestoroch. Navyše v tej istej časti dediny vybudovali aj základnú školu, kde chodili žiaci zo všetkých troch častí dediny.

„Zvyčajne majáles organizovali mládenci, prípadne hasiči alebo niektorý iný spolok. Majálesy usporadúvali aj školy pri príležitosti ukončenia školského roka a zloženia záverečných skúšok. Okrem tanečnej zábavy určenej nielen pre žiakov, ale i rodičov a príbuzných, bývali jeho súčasťou aj divadelné predstavenia či program v podaní žiakov,“ vysvetlila Jágerová.

Sliačanskí deviataci sa na svoj sviatok pripravujú takmer celý rok. Navštevujú školu spoločenských tancov, ktorá končí venčekom. Ľudové tance a spevy sa mnohí naučia v detskom folklórnom súbore Sliačanček. Zoznámia sa tam s tradičnými zvykmi v obci, so spôsobmi ľudového obliekania. Každé dievča a chlapec sa na juniáles oblečie do sviatočného kroja, ktorý sa v dedine uchováva a dedí z generácie na generáciu. Do kroja sa tohto roku obliekla aj riaditeľka školy Mária Hatiarová, ktorá sa snaží rozvíjať regionálnu výchovu v škole. Dokonca je priekopníčkou tohto vzdelávania na Slovensku a dnes regionálnu výchovu rozvíjajú aj v iných dedinách. Je zaujímavosťou, že žiaci si pripravia na každého učiteľa, ktorýich učil, krátky humorný text pesničky.

Krojovaný sprievod deviatakov, ktorý doplňovali žiaci nižších ročníkov, sa vydal od základnej školy do amfiteátra v Pažitiach. Tam žiaci nôtili krátke pesničky na učiteľov a tancovali v sprievode ľudovej hudby. Potom sa sprievod spolu sučiteľmi, rodičmi aj starými rodičmi vydal do kultúrneho domu, kde pokračovala ľudová veselica. Otvorili ju učiteľský a rodičovský tanec.

Text a foto: Tibor Šuľa