Veľkonočné zvyky si pripomínajú aj v Liptovských Sliačoch

RedakciaAktuality20.4.2019

Veľká noc patri medzi najväčšie sviatky u kresťanov. Je spojená s ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista. V ľudovom zvykosloví je spájaná aj s príchodom jari, s prebudením prírody. Tieto motívy sú hlavnou témou choreografií, ktoré prezentujú folklórne kolektívy aj na dolnom Liptove.

Jarné zvyky prináša každoročne do Liptovského múzea v Ružomberku Folklórny súbor Liptov z Ružomberka. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď pre deti materských a základných škôl pripravil pásmo obyčajov viažúcich sa k lúčeniu so zimou a k vítaniu jari. Pred malými návštevníkmi múzea sa prezentovali aj ich rovesníci z detského súboru Liptáčik. Choreografia bola popretkávaná rozprávaním vedúceho súboru Liptov Igora Littvu. Kolektív čerpá námety o vynášaní Murieny z bohatej klenotnice obce Liptovské Sliače.

S autentickými zvykmi v Liptovských Sliačoch nás zoznámil bývalý kronikár obce Ľudovít Ondrejka. Podľa jeho slov sa na Veľký piatok pred úsvitom – východom slnka, ľudia chodili umývať do bystrej vody, aby boli zdraví a kto bol chorý, aby vyzdravel. Na Bielu sobotu sa o desiatej „rozviazali“ zvony, ktoré nezvonili od Zeleného štvrtka. Ich poslanie nahrádzal rapkáč. Na Veľkonočnú nedeľu, keď išli dievky popoludní kostola (z večierne), zastali nad dedinou a spievali „Hoja dunču,..“ Na Veľkonočný pondelok bola tradičná oblievačka, keď chlapci devu okúpali v potoku.

K sviatkom jari patrí v Liptovských Sliačoch vynášanie Murieny. Ľudový zvyk, ako uvádza Ľudovít Ondrejka, robievali dievky na „šúľkovú nedeľu“ - štvrtú pôstnu nedeľu. V pôvodnom prevedení to bolo asi do roku 1925. V súčasnosti jeho pokračovateľmi sú miestna Folklórna skupina Sliačanka a k nej sa pridávajú deti zo súboru Sliačanček. Do ulíc vychádzajú na Veľkonočnú nedeľu.