Lúčenie so zimou a vítanie jari patria k staroslovanským ľudovým zvykom, ktoré na dolnom Liptove udržujú do dnes folklórne súbory a skupiny. So scénickým prevedením uvedených obyčajov sa mohli zoznámiť v piatok 22. marca aj obyvatelia a návštevníci Ružomberka. V jeho pešej zóne a pri rieke Revúca sa odohrala nevšedná scéna utopenia Murieny a privítania Vesny.
Ľudové pásmo Muriena a Vesna predviedli folklórny súbor (FS) Liptov a detský folklórny súbor Liptáčik. Trasa sprievodu viedla z Madačovej ulice popred hotel Kultúra, ulicou Podhora k rieke Revúca, kde za obradných tancov upálili a utopili Murienu. S ňou sa stratila jej mrazivá moc nad krajom. Musela zanechať svoju vládu a umožniť Vesne prebudiť liptovskú prírodu.
Veľkonočné sviatky majú predovšetkým kresťanský rozmer, ale do súvislosti s nimi sa dávajú aj iné religiózno-tradičné aktivity, ktoré majú ešte predkresťanský pôvod. Patria k obrady súvisiace s odchodom zimy a vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Dominujú najmä u slovanských etník, Slovákov nevynímajúc.
Už dva týždne pred Veľkou nocou sa konali obyčaje, ktoré mali urýchliť koniec vlády zimy – Murieny, v niektorých častiach Slovenska ju nazývajú Morena, a osláviť nástup nového vegetačného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy.
S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, zhotovoval sa nový odev, obmedzoval sa vplyv zlých síl atď. Rôzne zvyky a tradície vrcholili vo Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Odmena pre oblievačov a šibačov - ozdobené vajíčko - kraslica - je zase symbolom života. Všetky tieto tradičné obrady a zvyky majú ešte staroslovanskú tradíciu, veď Morena je staroslovanským božstvom zimy a smrti a Vesna jari.
Vynášanie Murieny patrí medzi tie staršie slovanské zvyky, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube najmä na Liptove. Podľa slov vedúceho FS Liptov Igora Littvu dievčatá kedysi chodili s Murienou z domu do domu a vyberali vajíčka. Potom sa z týchto vajíčok pripravovalo pohostenie. Ľudia ich obdarovávali za to, že vynášajú z dediny zimu a začína jar.
Všetky tieto tradičné obrady a zvyky majú ešte staroslovanskú tradíciu, veď Morena je staroslovanským božstvom zimy a smrti a Vesna jari.
Text a foto: Tibor Šuľa
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia