Víkendy s remeselníkmi vo Vlkolínci

RedakciaAktuality24.8.2021

Predposlednú augustovú sobotu a nedeľu zavítal tam hrnčiar Kamil Šlapák. Pred Domom UNESCO si K. Šlapák rozložil hrnčiarsky kruh. Na ňom predvádzal svoje umenie, ale prácu s hlinou si mohli vyskúšať aj návštevníci. Vlastnými rukami vytvorili hrnčeky a nádoby rôznych tvarov.

Majster hrnčiarskeho umenia K. Šlapák uviedol, že sa keramike a hrnčiarstvu venuje asi 20 rokov. Začínal v malej dielni, kde sa naučil základy modelovania, glazúrovania a čiastočne aj točenie na hrnčiarskom kruhu. Časom ho táto práca prestala napĺňať z dôvodu nenaplnenia svojej realizácie, rozhodol sa ísť vlastnou cestou, kde si mohol uskutočniť svoje nápady. Asi päť rokov je už sebestačný a pracuje ako slobodný umelec. Jeho práca spočíva v točení na hrnčiarskom kruhu, modelovaní, maľovaní, glazúrovaní a vypaľovaní v elektrickej peci. Vyrába šálky, hrnčeky, krígle, rôzne postavičky a sochy, dobové, tradičné aj netradičné nádoby a tvary.

Najnovšie K. Šlapák experimentuje s technikou RAKU, ktorá sa k nám dostala v 16. storočí a jej korene sú v Japonsku. Je presvedčený, že v práci s hlinou je obrovský priestor na sebarealizáciu, či už za pomoci tradičných postupov alebo vlastných nápadov. Najviac ho na jeho práci baví, že vďaka prírodným materiálom: hline, vode, glazúre je v neustálom spojení s prírodou.

Hrnčiarstvo bolo na území Slovenska jedným z najrozšírenejších remesiel od obdobia stredoveku zhruba do polovice 20. storočia. Väčšina výrobkov mala špecifické krajové a lokálne znaky v tvare výrobkov alebo ich dekóre. Utvoril sa tak napr. okruh bardejovský, gemerský, liptovský, oravský, pozdišovský, pukanský. Úpadok hrnčiarstva súvisel s rozvojom mechanizovanej výroby keramiky a s rozšírením lacnejšieho a trvácnejšieho továrenského riadu (plechový a smaltovaný riad, kamenina a pod.). Vývoj remesla negatívne ovplyvnili aj hospodárske krízy a svetové vojny. Najvýznamnejšou a jedinou svojho druhu a úrovne bola od roku 1883 keramická dielňa v Modre, ktorá pretrvala do nedávnych dní ako Slovenská ľudová majolika.

Cieľom prezentácie remesiel vo Vlkolínci je predstaviť tradičné techniky, ktoré na území dolného Liptova mali dlhoročnú tradíciu.

Text a foto: Tibor Šuľa