Volejbalové dejiny dal dokopy F. Dian

Ján SvrčekAktuality30.5.2024

Niť utorkovej slávnostnej „párty“, ktorá sa vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu Andreja Hlinku konala pri príležitosti stého výročia ružomberského volejbalu, moderátor Peter Kravčák odvíjal od kapitol z knižnej publikácie Františka Diana.

„Bolo to v roku 1924, keď sa na dvore ružomberského gymnázia jedného krásneho slnečného dňa objavili dva drevené stĺpy a medzi nimi bola napnutá riedka sieť. Na obidvoch stranách bol hrubými čiarami ohraničený priestor. Popri sieti v označených poliach veselo poskakovali ružomberskí študenti a udivovali svojou hrou okolo stojacich divákov.“ Takto zaujímavá a precízne spracovaná knižka opisuje začiatok tohto olympijského športu v centre dolného Liptova.

„Oslovený som bol vlani, niekedy tesne po vianočných sviatkoch. Keďže o blížiacom sa výročí človek dávno vedel, už minulý rok v septembri som sa začal touto témou zaoberať. Ak by sa aj nikto neozval, rátal som s príspevkami do Ružomberského hlasu na pokračovanie, nech krásne jubileum nezostane nepovšimnuté, alebo zabudnuté,“ začal F. Dian rozprávať o zrode 141 – stranovej knihy, vyšperkovanú aj množstvom fotografií, s názvom 100 rokov volejbalu v Ružomberku 1924 – 2024, ktorá prišla na svet v Tlačiarni Ján Šindléry – TESFO Ružomberok.

Autor, ktorý predtým vo svojich dielach už zmapoval ružomberský basketbal, či celý šport v meste a podieľal sa tiež na Storočnici futbalu, pod vysokou sieťou nezačínal od nuly. „Pred pár rokmi som do Ružomberského hlasu pripravoval materiály o športových odvetviach v meste. Samozrejme, tam bo aj volejbal. Takže niečo z histórie už bolo spracované i overené. Pri písaní som poznatky zvlášť čerpal z Týždňa, niekdajších podnikových novín SCP. Tam sa dali nájsť pravidelné príspevky do roku 1987, no potom sa už iba veľmi zriedkavo písalo o volejbale. Pomohli mi tiež bývalí volejbalisti Peter Čieško, Ľubomír Kudroň, Dušan Kupčo a Miloslav Rousek. Aby nešlo len o nejaké ´suchú´ knihu, moje kroky viedli aj za bývalými hráčmi. Ich spomienky sú buď v textoch zakompované, alebo využité pri profiloch osobností.“

Niekdajší pedagóg, tiež riaditeľ ružomberského gymnázia, takisto dlhoročný telovýchovný funkcionár aj na republikovej úrovni a svojho času ružomberský brankár, trpezlivo bádal v dostupných materiáloch i v múzeu, aby sa na dáku etapu a medzník nezabudlo. „Priznám sa, neobjavil som nič priekopnícke, čo by nebolo známe. Najväčšie problémy boli s rokmi 1993 – 1995. Predtým skončil Dušan Jurík, tým vzniklo určité vákuum a kde – kto sa klubu chytal,“ priznal F. Dian.

Keď si človek čo len prelistuje túto knihu, zistí, že ide naozaj o bohaté a pestré dejiny. „V minulosti bol volejbal v Ružomberku jeden z nosných športov. V tridsiatych-štyridsiatych rokoch minulého storočia zaujímal svoje miesto hneď po futbale. Záujem ľudí bol veľký, pričom vyplývalo to aj z toho, že išlo o nenáročné odvetvie, čo sa týka priestorov, či vybavenia. Stačili dve tyče, sieť a nejaká lúka. Keďže mnohí si chceli zahrať a na každú stranu ihriska sa zmestili iba šiesti, vznikali rôzne, dokonca uličné družstvá, aby bojovali o majstra Ružomberka,“ doložil 82 – ročný František Dian, ktorý za sebou vyryl ďalšiu parádnu stopu.

Foto: autor