Všetkým krížik na čelo pri príchode a nefalšovaná radosť. Aj takí sú ľudia s Downovým syndrómom

RedakciaAktuality24.3.2020

Prispieť k lepšiemu pochopeniu života ľudí s Downovým syndrómom by mal 21. marec, Svetový deň Downovho syndrómu. Chceli sme preto pochopiť, aké sú radosti, akí sú a ako sa žije Ružomberčanom s týmto znevýhodnením v Centre sociálnych služieb Trojlístok.

Emócie, láska a radosť

„Vždy, keď prídem do práce mi úplne spontánne jedna z našich klientok s Downovým syndrómom dá krížik na čelo, aby ma Pánbožko ochraňoval. Robí tak každému z nás zamestnancov,“ spomína na úvod dňa v zariadení Beata Semanová, vedúca domova sociálnych služieb pre deti a dospelých Trojlístok. Títo klienti k nim buď každé ráno dochádzajú, alebo sú ubytovaní od pondelka do piatku. Ako pripomína, pri práci je potrebná predovšetkým obrovská dávka trpezlivosti. Ak ich totiž chcú niečo naučiť, alebo nacvičiť program, je to dlhodobá záležitosť. „Na druhej strane nás veľmi obohacujú ich samotné prejavy a to, ako nám vyjadria svoje emócie, lásku a radosť,“ dopĺňa Semanová.

Radosť, ktorá sa nedá opísať slovami

A čo robia počas dňa? Podľa Semanovej sa venujú rôznorodej činnosti. „Od prvkov muzikoterapie, art-terapie, rozvoja jemnej motoriky, cez kreslenie až po nácviky programov,“ vysvetľuje. Do programov, napríklad na deň matiek sa snažia zapojiť všetkých klientov.

„Ide predovšetkým o tanečné programy, pretože majú veľmi radi pohyb a tanec. Veľmi sa na to tešia, pretože môžu ukázať, čo v nich je. Tiež radi vystupujú pred rodičmi a pred obecenstvom,“ vysvetľuje Semanová.

Zaujíma ich aj vytváranie výrobkov v rámci art-terapií v keramickej dielni, alebo v textilnej dielni. Výrobky, ktoré vytvárajú sú tematicky zamerané. „Napríklad keď je Valentín alebo deň matiek, tak vyrobia rodičom, maminke, srdiečko. Vypália ho z hliny a potom im to odovzdajú,“ opisuje ich činnosť.

Nestarnúca citlivá detská duša v ich vnútri

Tiež sa zúčastňujú krajskej súťažnej prehliadky dramatického, hudobného, speváckeho a tanečného umenia klientov zariadení sociálnych služieb ŽSK pod názvom Žilinský Oskar.

„Sú za to naozaj vďační, svoju vďaku dávajú najavo spontánnym a nefalšovaným spôsobom, pretože sa vedia úprimne tešiť. To človek musí vidieť, to sa nedá ani opísať,“ vysvetľuje Semanová radosť ktorá im vychádza z duše.

„Všetci chcú byť ocenení. Keď sa robia takéto súťaže, kde je vyhodnotené prvé, druhé a tretie miesto, musíme myslieť aj na to, že oceniť musíme všetkých. Boli by veľmi sklamaní, keby aj ostatní niečo nedostali,“ opisuje nestarnúcu citlivú detskú dušu v ich vnútri.

Vysvetľovať, vysvetľovať i názorne ukazovať

V čase opatrení proti koronavírusu, keď sa aj život v Ružomberku na určitú dobu spomalil a na niektorých miestach zastavil, to bolo potrebné vysvetliť. Komunitný život sa zastavil aj v Trojlístku, pretože je až do odvolania uzatvorený. Ako tomu samotní klienti porozumeli? „Musíme prihliadať na to, že väčšinou má Downov syndróm mentálne znevýhodnenie a voliť vhodnú formu vysvetlenia. Tým s ľahkým mentálnym postihnutím sme situáciu vysvetľovali formou interaktívnych besied a komunít. Iným sme to museli názorne ukázať, vysvetľovať a ukázať obrázkovou formou,“ dopĺňa na záver Semanová.