Počet požiarov vzrástol, prispelo aj vypaľovanie trávy

RedakciaAktuality10.4.2026

Vypaľovanie trávy, nebezpečný zlozvyk, tradícia, ktorá nám škodí, ničí krajinu, ohrozuje životy a stojí nás viac, než si chceme priznať.

Vypaľovanie suchej trávy a porastov sa na Slovensku každú jar opakuje so železnou pravidelnosťou. Hoci ide o činnosť, ktorá je nezákonná, nebezpečná a škodlivá, mnohí ju stále berú ako rýchle riešenie alebo dokonca ako akýsi folklór. Tento národný šport však stojí peniaze, ničí prírodu a ohrozuje ľudské životy.

„Plošné vypaľovanie tráv a porastov zakazuje zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, za porušenie môže občan zaplatiť sankciu do 331 eur. Ak sa takéhoto priestupku dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pokuta môže dosiahnuť 16 596 eur. V prípade, že požiar spôsobí veľkú škodu, hrozí aj trestné stíhanie,“ upozorňuje polícia

Dôvod je jednoduchý. Oheň sa šíri rýchlo, nepredvídateľne a často sa vymkne spod kontroly. Napriek tomu sa každý rok opakuje rovnaký scenár a argumentmi, veď to mám pod kontrolou, až kým ju niekto nestratí.

Vypálený pozemok je mŕtva krajina

Najčastejší mýtus hovorí, že oheň vyčistí pôdu a pomôže tráve rásť. Opak je pravdou. Vypaľovanie ničí pôdne mikroorganizmy, ktoré sú kľúčové pre úrodnosť, znižuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu a urýchľuje eróziu. Oheň zabíja hmyz, drobné cicavce, vtáčie hniezda aj plazy, ktoré nemajú šancu uniknúť. To, čo vyzerá ako uprataný pozemok, je v skutočnosti mŕtva krajina.

Každoročne hasiči zasahujú pri stovkách požiarov, ktoré vznikli vypaľovaním. Plamene sa šíria do lesov, k domom, hospodárskym budovám či infraštruktúre. Stačí zmena vetra a z malého ohníka je rozsiahly požiar. Ohrození sú nielen tí, ktorí oheň založili, ale aj susedia, hasiči a náhodní okoloidúci. Škody na majetku idú do stoviek tisíc eur a to všetko kvôli pár minútam šetrenia práce.

Hasiči, ktorí by mohli pomáhať inde

Každý zbytočný výjazd hasičov znamená menej kapacít na skutočné krízové situácie, dopravné nehody, technické zásahy, záchranu ľudí.

„Vypaľovanie tak nepriamo ohrozuje aj tých, ktorí s ním nemajú nič spoločné. Navyše, zásahy sú riskantné, hasiči pracujú v dymoch, pri vysokých teplotách a často v ťažko prístupnom teréne,“ vysvetľujú hasiči.

Prečo to ľudia stále robia? Odpoveď je nepríjemná, zvyk, ignorancia a pocit beztrestnosti. „Takto to robili naši starí rodičia,“ znie častý argument. Lenže starí rodičia nemali suché zimy, extrémne počasie ani dnešnú hustotu zástavby. To, čo kedysi prešlo, je dnes receptom na katastrofu.

Existujú lepšie riešenia

Kosenie, mulčovanie, kompostovanie či kontrolované pastvy sú bezpečné a legálne spôsoby, ako sa o pozemok starať. Sú možno pracnejšie, ale neohrozujú životy ani prírodu. Moderné poľnohospodárstvo aj záhradkárstvo ponúkajú riešenia, ktoré nepotrebujú oheň.

Ak má Slovensko prestať byť krajinou jarných požiarov, nestačia len zákony, treba aj spoločenský tlak. Upozorňovať, nahlasovať porušenia a hovoriť otvorene o škodách.

Vypaľovanie trávy nie je tradícia, ale nezodpovednosť. A kým ju budeme ospravedlňovať, budeme každú jar riskovať to isté, zbytočné požiare, zničenú prírodu a ohrozené životy. Oheň do krajiny nepatrí. Rozum áno.

Požiare na Slovensku v roku 2025

Počet požiarov v minulom roku v porovnaní s rokom 2024 vzrástol o 16,4 percenta, teda o 1262 prípadov. Celkovo hasiči v roku 2025 zaznamenali 8956 požiarov.

Usmrtených bolo pri nich 55 osôb (o 15 viac ako rok predtým) a 283 osôb sa zranilo (o 34 viac ako rok predtým). Z celkového počtu usmrtených bolo najviac vo veku nad 60 rokov (28), 16 osôb bolo v kategórii 15 - 60 rokov. Do smutnej štatistiky zapísali aj 11 detí.

Najviac požiarov vzniklo minulý rok v marci - 1117 incidentov, najmenej v septembri - 406.