Z histórie evanjelickej cirkvi v Ružomberku

RedakciaAktuality14.6.2020

V 16. – 17. storočí sa na Liptove horlivými prívržencami reformovanej cirkvi stali Ján Krušič a po ňom Ilešháziovci. V poslednej štvrtine 16. storočia protestanti v Ružomberku obsadili kostol svätého Ladislava a upravili ho podľa svojich zásad. S malými prestávkami ho využívali až do roku 1709, kedy evanjelici definitívne stratili ružomberský kostol i kňaza a počet sa zredukoval na niekoľko rodín. Ešte dva roky predtým sa v apríli 1707 na fare kostola konal pamätný snem – synoda, na ktorej zhromaždení príslušníci svetského a duchovného stavu doriešili otázky vierouky a územnej organizácie evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Toľko niekoľko údajov z obdobia stredoveku.

V novodobej histórii evanjelickej cirkvi došlo k oživeniu komunity až príchodom národoveckej rodiny Makovických do Ružomberka v 19. storočí. V marci 1873 bola ustanovená samostatná cirkevná organizácia. V protokole konventu výslovne zaznamenali, že bohoslužobná reč bude slovenská a majetok tiež výlučne slovenský. Na nedeľných bohoslužbách sa veriaci stretávali v dome Makovických a v Hanskovskom dome. Prostredníctvom P. Makovického, P. Krausa a Š. Migru za 3100 zlatých odkúpili dom richtára Janču, ktorý neskoršie ponechali pre potreby fary a na dvore postavili novú modlitebňu. Dňa 23.6.1873 bol položený základný kameň modlitebne a 7. 12. v tom istom roku bola slávnostná posviacka chrámu za prítomnosti novozvoleného kňaza Jána Drahotína Makovického. Budova dodnes stojí na rohu Mostovej ulice a Veľkého Závozu a slúži ako obytný dom. Takto evanjelici nadobudli skromný, ale vlastný chrám.

Rozmachom zboru začiatkom 20. storočia prestal kostol pre svoju obmedzenú plochu plniť funkciu dôstojného duchovného stánku. Cirkevníci sa rozhodli postaviť nový kostol. Narazili však na prekážky mestského zastupiteľstva o darovaní pozemku pod kostol a na udalosti 1. svetovej vojny. Po roku 1918 nový stavebný zákon už nekládol prekážky pod stavbu fary, školy a kostola. V roku 1920 bol za nového farára zvolený Vladimír Čobrda, neskoršie osobnosť slovenského národa a evanjelickej cirkvi, na čele ktorej od roku 1934 stál ako generálny biskup. V rokoch 1930 – 1931 bol Ružomberok sídlom Východného dištriktu evanjelickej cirkvi a. v.

Na stavbu nového kostola darovalo mesto pozemok o rozlohe 6 000 m². Finančné prostriedky darovala rodina Makovických, Gustav Klein, ktorý odkázal celý svoj majetok, ďalej príspevky organizácií a veriaci. V rokoch 1923 – 25 podľa plánov Dušana Jurkoviča bola vo vlastnej réžii postavená fara a škola. Dňa 10. októbra 1925 podľa projektov architekta J. Burjana, ktorý prevzal niektoré časti prvého projektu D. Jurkoviča, začala stavebná firma J. Pešeka s prácami na kostole. Štvrtého decembra boli hotové základy kostola. Dňa 11. apríla 1926 sa v rozostavanom chráme konali bohoslužby, na ktorých biskup Dr. Jur Janoška posvätil základný kameň chrámu.

V septembri priviezli za veľkej účasti veriacich nové zvony. Starší, hodinový zvon, pochádza z roku 1839. Tri mladšie uliala zvonárska firma Fischer v roku 1926. Slávnostný deň posviacky nového kostola bol 10. októbra 1926 za veľkej účasti ľudí Liptova, Oravy, Turca Spiša.

Kostol je postavený ako jednoduchý sieňový priestor s oltárnym uzáverom. Ako vo všetkých protestantských kostoloch je výzdoba jednoduchá a účelná. Drevený oltár je zdobený motívmi viniča a reliéfom Biblie so zlatým kalichom pod kazateľnicou. Oltárny obraz Ježiša žehnajúceho kalich je z pôvodného kostola z roku 1873 od P. M. Bohúňa. Orgán bol vyhotovený J. Tučkom v Kutnej Hore. V zariadení kostola je dodnes barokový kalich z konca 17. storočia. V kostole sa nachádza i pamätná tabuľa, ktorá pripomína Ružomberskú synodu z roku 1707. Na konci tridsiatych rokov 20. storočia mal zbor 2117 veriacich a v súčasnosti je približne rovnaký počet z Ružomberka a okolitých obcí.

Viaceré fotografie poskytol súčasný evanjelický farár Dávid Bázlik