Výtvarník a spisovateľ Ivan Hrčka pochádza z Martinčeka, má za sebou výstavy v USA i Srbsku a svoje výtvarné diela pripravuje na výstavu Expo 2020 do Dubaja, ktorú kvôli pandémii presunuli o rok neskôr, a to od 1. októbra 2021 do 31. marca 2022. S Ivanom Hrčkom sme sa preto rozprávali o tom, čo tam bude prezentovať a na čom aktuálne pracuje.
Čo pripravujete na výstavu EXPO 2020 do Dubaja?
Na tejto výstave by sa malo odprezentovať všetko nové, avantgardné, aj technický pokrok. Ja pripravujem mobilné veľkoplošné obrazy.
Na akom princípe budú teda fungovať?
Budú sa otáčať. Dá sa povedať, že som dostal akoby vnuknutie z nebies. Od malička som sníval o tom, aby som svetu niečo po sebe zanechal. Projekt vznikol v Spojených štátoch, kde som žil a pracoval a tam mi táto myšlienka napadla. Začal som si to kresliť, skicovať, hľadal som, ako by sa to dalo a vymyslel som prvý prototyp, ktorý som si iba nakreslil. Osud a Božie cesty ma doviedli naspäť na Slovensko, kde som začal tento projekt realizovať.
Aká bola cesta k tomu, aby ste svoje diela mohli prezentovať v Dubaji?
Vystavoval som v Srbsku, kde som aj študoval, odišiel som do USA, kde som v Colorade a Severnej Karolíne vystavoval po boku uznávaných amerických umelcov. Naše dielo a náš projekt sme spolu s mojim manažérom Milanom Surovým odprezentovali na ministerstve kultúry, teraz nás čaká ešte ďalšie stretnutie na ministerstve hospodárstva. Už predtým sa však vyjadrili, že tento náš projekt je zaujímavý, pokrokový a avantgardný. Fandí nám aj primátor mesta Igor Čombor, ktorému sme to tiež odprezentovali. Každé dielo musí prejsť určitou cestou. Nie je to jednoduché, je to tŕnistá cesta. V rámci samotnej výstavy EXPO 2020 spadáme pod pavilón mobility a keďže moje diela sú mobilné, je to akoby presne ušité na môj umelecký štýl, ktorý chceme odprezentovať v Dubaji.
Aký bude tento umelecký štýl?
Pôjde o nový umelecký štýl, lebo mobilné obrazy nie sú. Obrazy sa budú dať čítať z každej strany, keďže sa budú pohybovať. Napríklad ja aj farby miešam inak.
Čo bude možné na tejto výstave vidieť od Ivana Hrčku?
Napríklad obraz, ktorý vznikol z akéhosi vnuknutia. Mám priateľku a jej dcére sa narodili dvojičky chlapček a dievčatko. A ja som, ako sa povie medzi ľuďmi, cudzí človek. Ale cesty Božie sú tak nevyspytateľné, že som bol ešte aj pri inkubátore. Ako keby to tak malo byť. A tam som dostal vnuknutie, že namaľujem dvojmetrový obraz, dvojičky. Všetko na tom obraze je dvojmo - dve ťavy, dva slony, dva motýle, dva kone. Je to taká oslava života.
Vlastne to moje dielo je pre všetky generácie. Od najstaršieho, až po najmenšie deti. Aj deti si môžu v obrazoch nájsť svoj príbeh, alebo svoju rozprávku. Vyskúšal som to, urobil som test, boli tu trojročné deti, ktoré sa tešili a hľadali. Odprezentoval som im práve obraz dvojičky.
Nemali by ste lepší odrazový mostík v tom, ako vo svete preraziť práve z Ameriky, kde ste pôsobili?
Určite áno, ale chcem dostať do povedomia túto malú zem, kde prišli moji predkovia. Naštudoval som si svoj rodokmeň a mám predkov z Portugalska. Boli to umelci, architekti a založili si tu domovy. Preto by som chcel aby sa Slovensko dostalo do povedomia.
Je teda inšpiráciou pre vaše diela aj rodný kraj?
Samozrejme. V USA sa uskutočnil projekt, ktorého cieľom bolo stvárniť Ježiša Krista. Súťaž bola určená pre uznávaných umelcov. Ja som vytvoril obraz, vytetoval som Ježišovi Kristovi strom a hada na prsiach. Bol to symbol raja, urobil som ho na kamennom kríži a použil som tam hrad Likava a tiež náš kostol z Martinčeka z 13. storočia. Aj na obraze dvojičky som namaľoval kostol z Martinčeka.
Na čom aktuálne pracujete?
Teraz pripravujem novú básnickú zbierku Tanec slnka a venujem sa aj novému obrazu. Básnická zbierka bude o nových obzoroch pre nových ľudí, o priateľstve, o láske a o daroch života. Tiež som už dlhšie rozmýšľal namaľovať obraz, ktorý by bol anti-drogový. Aby ľudia pochopili, že človek, ktorý droguje má rôzne úlety. Tie ho však vedú do záhuby, aj keď sú tieto stavy veľmi zaujímavé a cíti sa v nich dobre. Preto sa tento obraz bude volať Fet. Maľujem tam veci, ktoré môže človek v týchto stavoch vidieť.
Ako umelec ste nezostali len pri výtvarnom umení, ale natiahli ste sa aj za písaným slovom svojou nedávno vydanou zbierkou Rozmanitosti pavučín. Máte namierené aj k iným umeleckým smerom?
Poéziu na Slovensku nechcú veľmi ľudia čítať, ale veril som, že moja básnická zbierka sa bude predávať a ľudia si ju obľúbia. Dnes už môžem povedať, že čitatelia si tú zbierku vážia. Mnohí sa ma pýtali, kedy bude druhá a to ma akoby smerovalo aj k tej ďalšej. Samotný krst knihy som absolvoval v obleku, ktorý som si sám navrhol. Určite pripravíme aj niečo ďalšie do budúcnosti ako tričká, či kľúčenky.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia