V prvej polovici 19. storočia bola chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva Uhorska do značnej miery ovplyvňovaná epidemickými chorobami. Na konci 18. storočia sa síce podarilo takmer úplne zlikvidovať epidémie morovej nákazy, no namiesto nich sa objavili nové, rovnako ničivé, ochorenia. K najrozšírenejším na našom území patrili aj epidémie kiahní a týfus.
Cholera je infekčné ochorenie, ktoré sa prejavuje ako akútny zápal sliznice žalúdka a čriev. Má krátku inkubačnú dobu (najviac 3 dni, najčastejšie však 24 hodín) a ochorenie netrvá dlhšie než 5 dní. Patrí medzi tradičné ochorenie chudobných a podvyživených ľudí žijúcich v zlých sociálnych podmienkach. Cholera sa najčastejšie šíri kontaminovanou vodou. Pri klasickom priebehu začína cholera náhlymi bolesťami v brušnej dutine a prudkými hnačkami. Množstvo takto vylúčenej stolice dosahuje až tretinu telesnej hmotnosti (15 až 30 litrov) za deň. Veľké straty vody, vedú organizmus chorého k extrémnej dehydratácií. Chorý musí zápasiť aj so svalovými kŕčmi, ktoré sa vyskytujú hlavne na rukách a nohách. V záverečnej fáze ochorenia často dochádza k akútnemu zlyhaniu obličiek, poškodeniu srdcového svalu a následnej smrti.
Po zavlečení cholery do Uhorska 12. júla 1831 vymenovala a do všetkých častí ríše vyslala Uhorská miestodržiteľská rada krajinských proticholerových komisárov. Ich úlohou bolo zavádzať proticholerové opatrenia, kontrolovať ich dodržiavanie.
Cholera sa na Liptove prejavila prvý krát 25. júla 1831 a trvala do 15. januára 1832. V týchto rokoch v Liptove žilo spolu 75.957 ľudí. Podľa dobových štatistík počas epidémie ochorelo spolu 12.494 ľudí, z ktorých 4.508 zomrelo. Bilancia cholery v Stankovanoch a okolitých obciach bola nasledovná: V Hubovej ochorelo od 12. augusta v roku 1831 z 1042 obyvateľov 166 ľudí a zomrelo 62 obyvateľov, v Komjatnej z 952 obyvateľov ochorelo 202 ľudí a zomrelo 99, v Ľubochni zo 412 obyvateľov od 11. septembra ochorelo 18 obyvateľov a zomrelo 8. Vo Švošove zo 470 obyvateľov od 9. augusta ochorelo 22 obyvateľov a zomrelo 13, no a najhoršie boli na tom Stankovany, kde z 805 obyvateľov od 3. augusta v priebehu týždňa zomrelo 124 obyvateľov.
Obyvatelia obce Stankovany, ktorí prežili vyčíňanie cholery v roku 1831 dali z vďaky postaviť malú kaplnku za dedinou (vtedy to bolo za dedinou, dnes je už v zastavanej časti obce). „Poskladali sa po šesť grajciarov na každého obyvateľa a v roku 1832 postavili z týchto prostriedkov kaplnku a zasvätili ju Sedembolestnej Panne Márii. Je skromná, lebo peniaze z prvej zbierky richtár a boženíci vraj prepili a v druhej zbierke sa už vyzbieralo menej. Žiaľ, alkohol je metlou ľudstva a v našej obci, ako vyplýva z niektorých záznamov, sa pilo veľmi veľa. Kaplnka je v majetku obce, preto sme v roku 2021 obnovili nátery na vakovke, vymenili vadné šindle, vybetónovali polkruh, aby sa pred kaplnkou mohli 15. septembra slúžiť sväté omše, opravili sme oplotenie a múrik, a opravili sme aj dvere, na ktorých pribudla historizujúca kľučka a oválne okienko prekryté kovanou mrežou, vymenil sa aj zámok. Pred bránkou pribudol tiež banner, ktorý nás informuje o dôvodoch postavenia kaplnky. Tento malý a skromný sakrálny objekt, nám pripomína jednu veľmi nepríjemnú udalosť, ktorá trpko zasiahla do života našej obce a neustále nám pripomína túto tragickú udalosť. Tak kaplnka, ako aj dôvod, pre ktorý bola postavená, si zasluhujú našu pozornosť“, hovorí starosta obce Vladimír Urban. Na pamäť tejto udalosti, sa každoročne 15. septembra pred kaplnkou slúži svätá omša - na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Stanislava Bruk Lucká
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia