Za pár eur horský med? Vytláča nás predaj popri cestách, tvrdí včelár

RedakciaAktuality19.5.2020

Včelám sa venuje už od 15. rokov. Dnes je tajomníkom Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Ružomberku, predtým pôsobil 5 rokov vo funkcii predsedu. Oproti obdobiu, kedy včeláril so starým otcom je to dnes iné. S Mariánom Nemčekom sme sa rozprávali aj o tom, ako rozoznať pravý med.

Čím je Ružomberok špecifický z pohľadu včelárenia?

Horským medom. Na Dolniakoch horský med vôbec nemajú. Možno nie každý vie, že horský med je z ihličia. Na smrekových stromoch sa nachádzajú vošky, ktoré vylučujú nektár a včely ho potom zbierajú. Je obrovskou výhodou, že máme horský med, avšak teraz ho vytláča repka. Včely skôr pôjdu na žlté pole ako do hory. Nevýhodou preto je, že repky je príliš veľa. Keď bude takéto teplé počasie a sem-tam poprší, to je ideálne pre vošku. Čiže do dvoch týždňov môže pustiť hora, tak sa to hovorí, začne medovať. Včelstvá budú zároveň zbierať repku. Zmiešajú horský med a repku a to potom nie je dobre.

Čo včelárov najviac trápi?

Najviac asi mor, pretože sa nedá liečiť, musí sa všetko spáliť. Prejavuje sa to zápachom a hnilobou plodu. Veterinár to skontroluje a keď je pozitívny nález, likviduje sa to ohňom. Všetko sa musí spáliť, celý úľ, rukavice, kukla. Zlikvidovať sa musí teda všetko, čo bolo v kontakte so včelami.

Deje sa to často?

Pribudne to zväčša každý rok. Je to spôsobené horšou hygienou a tým, že sa neobmieňajú rámiky v úli, zostávajú tam len staré. Z každého rámika z jednej bunky vyjde včela. A keď vyjde napríklad 100-krát, tak bunka zanechá na stene nejaký povlak, ktorý sa hromadí, bunka sa zmenšuje až je úplne maličká. Vychádzajú z nej malé včely a potom vznikne aj hniloba plodu, čiže všetko je to o dezinfekcii a hygiene. Treba obmieňať každý rok aspoň 50% rámikov.

Kedy začína a končí včelársky rok?

Začal už pred zhruba mesiacom, keď je prvý prelet a závisí od počasia. Akonáhle je viac ako 10 °C, včely sa môžu otvoriť a včelár môže kontrolovať, či prežili. Sezóna potom končí pri poslednej znáške medu, čo býva niekedy v auguste. V júli až auguste treba včely na zimu zakŕmiť.

Majú ľudia záujem o včelárenie?

Teraz evidujeme zvýšený záujem, poslednú dobu pribúdajú mladí včelári, ale i tí starší po 50-tke. Niektorí začnú, ale i skončia. Buď ich to prestane baviť, alebo im vyleteli včelstvá, vyrojili sa, alebo sa o to nevedeli starať.

Koľko je v Ružomberku včelárov?

Registrovaných máme 142 a pribúdajú ďalší. Ak chce niekto začať včeláriť, má dve možnosti. Buď sa stane členom, alebo musí byť registrovaný. Ak bude členom, má to určité výhody. Môže byť len registrovaný bez členstva, ale musíme o ňom vedieť kvôli moru. Aby sme mohli skontrolovať včely. Včelárov je asi najviac v Liptovských Sliačoch a v Lúčkach, teda presnejšie od Kalamien až po Lúčky.

Ako často sa treba tomu venovať?

Ja som pri včelách cez víkendy. Netreba sa im venovať každý deň. Čím viac, tým je to horšie. Väčšinou novým včelárom vysvetľujem, aby nechali včely týždeň – dva na pokoji a vôbec nezasahovali. Zväčša nevydržia, otvoria úľ a potom rušia aj matku. Čím menej tým lepšie, spravíte zásah, ktorý treba a necháte včelstvá nech pracujú samé. Veď v prírode sa o ne nik nestará. Samé si spravia rámiky a celé dielo. Niektorí včelári idú aj takýmto smerom. Mám napríklad kamaráta, ktorý do klátu veľkého stromu vydlabal dieru, spravil zo zadu dvierka a do toho si dá včely a budú fungovať ako v prírode. Potom pôjdu čoraz vyššie do dutiny stromu a na zimu sa budú zase sťahovať nižšie.

V čom je dnes včelárenie iné oproti minulosti?

Pamätám si, keď sme chodili ešte so starým otcom, bolo všetko úplne iné. Dnes existujú polystyrénové úle, niekto má malé rámiky, vtedy to bolo jednotné. Boli dva alebo tri rozmery. Okrem toho, med už dnes nemusíte stáčať ručne. Na to existuje medomet, je to veľká pomôcka. Dáte tam štyri, alebo až osem rámikov a len zapnete. Kedysi musel včelár stáť, krútil rukou a vytáčal med ručne. Rámik musel vybrať, otočiť ho, dať naspäť, znova vykrútiť, čiže pri vytáčaní museli byť minimálne dvaja. Teraz vyberie rámiky, uloží ich do medometu, nastaví rýchlosť a vyberie len prázdne rámiky.

Je v Ružomberku záujem o pravý med od včelárov?

Ľudia sa na to už akoby naučili. Každý má svojho včelára, pretože to, čo sa predáva popri ceste a v obchodoch, to nie je med. No vytláča nás predaj popri cestách, pretože za pár eur tam predávajú tmavý med. Rozdiel je hlavne v tom, že ten pravý horský do 2-3 týždňov skryštalizuje. Každý dobrý med okrem agátového musí skryštalizovať. Čistý agátový med je stále tekutý. Repka stuhne, bude biela ako bravčová masť. V horskom mede sa urobia kryštáliky, ktoré vyzerajú ako cukor. Iné je, keď je med pastovaný, skúšal som to, je to potom ako paštéta, dá sa stále natierať a nestuhne.