Za rečovými chybami býva nedostatočná komunikácia s rodičmi

RedakciaAktuality22.3.2019

Mnohí učitelia si v posledných rokoch pri zápise detí do školy všimli, že u niektorých úroveň reči nebola na vyhovujúcej úrovni. A nešlo iba o výslovnosť. Všimli si aj nedostatočnú slovnú zásobu, zlú výstavbu viet a neschopnosť odpovedať na otázky. „Dnešní rodičia, zaneprázdnení trendom rýchleho života, nevnímajú problém svojho dieťaťa ako akútny. Akútnosť prichádza, keď sa objavujú i prvé problémy spojené so zápisom hovorenej reči, napr. v diktátovej forme. Sledujem narastajúci počet deti s poruchami výslovnosti,“ konštatovala pre náš portál učiteľka slovenčiny Lenka Banasová. Ako sama potvrdila, veľmi malé percento rodičov komunikuje s deťmi. Tiež si myslí, že dnešné trendy ukazujú, že čoraz viac rodičov zamestnáva deti technológiami - tablet, televízne rozprávky. Musia si však uvedomiť, že dieťa na plnohodnotné rozvíjanie reči potrebuje komunikačného partnera a tablet ani televízor s ním nekomunikujú. „Áno, matky s deťmi málo komunikujú, je to dlhodobý trend dnešnej doby. Na prechádzke vidíte, ako matka drží v ruke telefón, buď telefonuje, alebo si píše,“ zapojila sa do našej diskusie logopedička Iveta Koreňová. Podľa nej sa s deťmi máme rozprávať od narodenia. Čo najviac sa snažíme o očný kontakt, rozprávame jasne, zrozumiteľne, môžeme používať zdrobneniny, ale slová nekomolíme, nedeformujeme výslovnosť jednotlivých hlások.

Vznik projektu Komunikujeme s deťmi

Doktorka Janka Nosková si tiež všimla komunikačné zmeny u detí. Preto sa s tým rozhodla niečo urobiť. Zorganizovala kurz pod názvom – Komunikujeme s deťmi, ktorý pozostáva z piatich sedení. Organizuje ho vo štvrtok vo svojej ambulancii v Liptovskej Teplej. My s redakciou sme zašli na druhé sedenie - porozprávať sa, čo je cieľom tohto kurzu a vyspovedali sme aj účastníčky.

V úvode stretnutia nám Janka Nosková vysvetlila, že sa do jej obvodu prisťahovala z Kanady rodina so 6 deťmi. Rodičia pracovali v školstve, otec ako učiteľ a mama logopéd.

„Ako zriaďovateľka zariadenia, ktorého súčasťou sú poradne, materská škôlka a služba včasnej intervencie, som pozvala týchto rodičov na stretnutie, kde odprezentovali systém kanadského vzdelávania detí s poruchou reči. Následne sme pripravili kurz komunikácie s deťmi, ktorý vychádza z metodiky Hanen,“ vysvetlila pre portál Žijem v Ružomberku doktorka Nosková. Tiež si myslí, že rodičia majú dnes menej času na komunikáciu s deťmi. Nová generácia rodičov prichádza do roly rodiča s viacerými závislosťami. Najrozšírenejšia je závislosť na médiách, čo má vplyv najmä na emočnú zložku ich osobnosti. Podľa jej slov sú však na jednej strane moderní rodičia rozhľadenejší, ale na druhej strane majú menej času na komunikáciu a sú menej trpezliví.

Odhaduje, že viac ako polovica detí v materských škôlkach má poruchu reči. „Z hľadiska dostupnosti logopédov je Ružomberok dlhodobo poddimenzovaný, doba čakania na stretnutie s logopédom sa pohybuje 3-9 mesiacov,“ poukázala na podstatný problém nielen v Ružomberku doktorka Nosková. Sama je presvedčená o tom, že ak sa rodičia a učitelia materských škôl naučia ako deti podporovať pri rozvoji reči, výskyt rečových porúch poklesne. Cieľom projektu je teda naučiť dospelých, využívať nové komunikačné stratégie a zlepšiť existujúce. Jednoducho povedané, rozvíjať reč detí v bežných životných situáciách. „Akciu sme ako pilotný projekt organizovali len pre rodičov z detskej ambulancie MUDr. Noskovej, rodičov detí Inkluzívnej Materskej škôlky, klientov včasnej intervencie a odborníkov, ktorí s nimi spolupracujú. O akciu je mimoriadny záujem,“ dodala pre náš portál autorka projektu Komunikujeme s deťmi.

Čo si o projekte myslia účastníci

„Ja mám v náhradnej starostlivosti dvoch chlapcov, lebo ich matka opustila. Mladší chlapec mal ťažšie poškodenie a narodil sa s fatálnym alkoholovým syndrómom. Teraz má problém hlavne s rečou. Veľa rozprával, ale nič sme mu nerozumeli. Preto som sa prihlásila na tento kurz. Som tu už druhýkrát a musím povedať, že skutočne o mnohých veciach ani netušíme, kde v komunikácii robíme chyby,“ rozpovedala svoj príbeh pre náš portál Marcela Eliášová, bývalá učiteľka materskej škôlky. Jozef Maršala prišiel na kurz so svojou manželkou a dcérkou Klárkou. Tá má tri roky a rozpráva veľmi málo. „Ona s nami vôbec nekomunikuje. Rozumie všetko, ale vôbec neodpovedá. Skôr si myslím, že sa niečoho akoby zľakla,“ povedala Klárina mamina. Zuzana Katreňáková prišla na kurz z Ivachnovej a dozvedela sa o ňom od pani doktorky Noskovej. Jej syn Adamko má štyri roky a má veľké medzery v rozprávaní. Prednáška z minulého týždňa ju veľmi motivovala. Snaží sa zúžitkovať to, čo sa naučila. A už to aj aplikovala doma v praxi na Adamkovi. Na prednáške sa zúčastnila aj Zuzana Kubíková, logopedička, ktorá tvrdí, že súčasné maminy sa venujú deťom tak, že im pustia televízor. „Deťom sa veľmi málo číta, a hlavne to má obrovský zmysel. Vráťme sa teda k tomu, čo bolo dobré niekedy. Nepozerajme televízor, ale preferujme čítanie. Následne sa opýtajte dieťaťa na obsah, čo ste čítali. Púšťajte im rozprávky z CD-čka, kde hovorí jeden rozprávač. Dieťa tak musí pozornosť zacieliť sluchovou cestou a musí počúvať. Sluchový vývoj je pre výslovnosť veľmi dôležitý,“ dodala na záver nášho rozhovoru Z. Kubíková.