Zachovávajú hasičské dedičstvo

RedakciaAktuality14.6.2023

Zorganizovalo ju tamojšie občianske združenie Dráčik v spolupráci s obcou L. Sliače. Tohto roku sa opätovne zišli milovníci hasičského športu v blízkosti nového kostola vo Vyšnom Sliači. Zavítalo tam 11 družstiev a z nich väčšina bola z okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš.

„Pohárová súťaž historických hasičských motorových striekačiek s označením PPS-8 sa uskutočnila po dvojročnej prestávke, ktorá bola spôsobená pandemickými opatreniami. Teší ma, že v dobrovoľných hasičských zboroch je ešte veľké množstvo funkčných striekačiek PPS-8,“ uviedol hlavný organizátor súťaže Miroslav Caban. Doplnil, že v tomto prípade im ide skôr o prezentovanie striekačiek a stretnutie hasičov, ako o nejaké veľké výkony.

Súťaž s PPS-8 pripravili organizátori tak, aby bola atraktívna najmä pre divákov a zábavná pre súťažiacich. O pohárové umiestnenie sa uchádzali osemčlenné družstvá, ktoré štartovali z krčmy, kde popíjali pivo. Až po ohlásení hasičského poplachu a dopití piva sa mohli vydať hasiť požiar do terénu. V zbrojnici si zobrali výstroj, svoju hasičskú mašinu a vyrazili do útoku. Pritom ešte museli zachrániť na nosidlách figurínu Zitu a pritom prekonali prekážku - veľký kotúč sena, ktorý im stál v ceste. Požiarny útok skončil sa zrazením terčov prúdom vody. Ak súťažiaci nedokázali naštartovať striekačku, tak potom museli vedierkami s vodou dokončiť útok. Túto variantu využilo päť družstiev. Prvenstvo si z L. Sliačov odniesla Liptovská Štiavnica, za ňou skončili hasiči z Partizánskej Ľupče a tretie bolo družstvo z Hubovej.

Súčasťou hasičského zápolenia, ktoré sponzorovali Pohrebníctvo Aziz a Vodárenská spoločnosť Ružomberok, boli súťaže v plieskaní bičom, v zabíjaní klincov do dreveného hranola a v preťahovaní lanom.

Motorové striekačky PPS 8 alebo PPS 8/L, ktoré vyrábali do roku 1964, boli určené k ochrane objektov. Na miesto požiaru boli dopravené požiarnou jednotkou, alebo v prípade nutnosti na vzdialenejší objekt vhodným vozidlom, vezúcim súčasne i požiarnu jednotku.

Text a foto: Tibor Šuľa