Životný miľník nášho spolupracovníka F. Diana

RedakciaAktuality14.1.2022

Kto pozná Františka Diana, určite ho ani nenapadne, že niekdajší brankár, neskôr významný telovýchovný funkcionár, svojho času tiež riaditeľ ružomberského gymnázia a v posledných rokoch známy pravidelný dopisovateľ Ružomberského hlasu a spolupracovník nášho portálu hneď od jeho vzniku, sa v pondelok dožíva okrúhlych osemdesiatych narodenín.

Vyštudoval síce aprobáciu telesná výchova – biológia, no po skončení pedagogickej dráhy, v súvislosti s odchodom na dôchodok, veľmi vážne sa zahĺbil do histórie. Neboli to len kvantá hodín strávených v Liptovskom múzeu, alebo nad kronikami obcí, či štúdium rôznej literatúry, ale svoje „objavy“ a poznatky začal dávať aj na papier.

„Mňa história bavila od pradávna. Hoci som ju neštudoval, mám doktorát z filozofie, takže človek sa musel trochu zoznámiť i s dejinami. Len taká maličkosť, keď v sedemdesiatom deviatom naše gymnázium oslavovalo svoje 250. výročie, v školskom časopise OKO som sériou článkov zmapoval jeho športovú históriu. Potom som, za pomoci bývalých absolventov gymnázia, tiež pripravil veľkú výstavu fotografií, ktoré približovali činnosť školy. Vtedy by ma však absolútne nenapadlo, že niečomu podobnému sa raz budem venovať. Lenže po odchode na dôchodok, voľný čas bolo treba niečím zmysluplným vyplniť. Najprv som sa rozbehol po dedinách, po obecných úradoch, kde som listoval tamojšie kroniky. Za nejaký čas mi vyšli prvé materiály v Ružomberkom hlase. Najprv to boli články z histórie obcí, bol to taký prierez, nuž a potom som sa dostal k samotnému Ružomberku. Čo sa týka portálu zijemvrk.sk, viac sa zameriavam na rôzne výročia. Tiež na významnejšie udalosti, ktoré sa v minulosti odohrali v meste, v jeho blízkom okolí, či v niekdajšom Ružomberskom okrese, prípadne s našim regiónom majú dačo spoločné. Takže oprašujem rôzne dejinné medzníky,“ rozhovoril sa jubilant.

František Dian, ktorý pochádza z Lužianok pri Nitre, do centra dolného Liptova zavítal z Kysúc. „Od roku 1960 som učil na základnej škole v Oščadnici. O päť rokov neskôr som sa ženil, keďže manželka bola z Ľubochne, moje ďalšie kroky smerovali do Ružomberka. Najprv to boli tri roky na ´zéeške´ v Rybárpoli a odtiaľ prechod na dnešné gymnázium, vtedajšiu ´esvéšku´, kde ma stiahol, už nebohý telocvikár Ján Putera, st. Tu som som potom pôsobil až do dôchodku.“ Za povšimnutie stojí, že na škole, kde v rokoch 1992 – 2003 vykonával funkciu direktora, veľký športový a telovýchovný zanietenec spustil tiež projekt športových tried. „Rok po mojom nástupe na post riaditeľa, sa nám na ministerstve školstva podarilo vybojovať aj 8 – ročné štúdium. Potom boli otvorené športové triedy zamerané na basketbal, futbal a stolný tenis.“

Pod Čebraťom sa čerstvý osemdesiatnik ocitol aj ako futbalový brankár. „Chytal som divíziu za Krásno nad Kysucou. V Ružomberku moja kariéra medzi žrďami pokračovala do roku 1969. S aktívnym futbalom som končil v čase svojho finišu v rámci diaľkového štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. V tom období už bolo ťažké všetky aktivity skĺbiť. Navyše nebol zo mňa dáky extra brankár, ktorý by sa presadil i medzi elitou,“ dozvedeli sme sa ďalej.

Brankárske rukavice síce zavesil na povestný klinec, ale dvere na športovej komnate za sebou nezabuchol. „Uvedomil som si, že na vrcholové výkony to nie je, no po skončení FTVŠ v roku 1970 som hľadal možnosti iného uplatnenia v tejto sfére. Zhodou okolností sa vtedy pripravovali telovýchovné slávnosti a mne ako telocvikárovi zverili nácvik jednej starej skladby s dorastencami. Potom sa zo mňa stal okresný telovýchovný náčelník a neskôr predseda Okresného zväzu Rekreačnej telesnej výchovy a športu (RTVŠ) v Liptovskom Mikuláši.“ Ako funkcionár František Dian rýchlo vykatapultoval smerom hore. Cez „kraj“ postúpil na slovenského náčelníka a v roku 1990 už bol z neho šéf Slovenského zväzu RTVŠ. „Jedno obdobie som zastával tiež funkciu podpredsedu vtedajšej strešnej športovej organizácie u nás Slovenského združenia telesnej kultúry. Funkcionárčil som do roku 2003.“

Náš oslávenec vždy bol a tiež je veľkým priaznivcom ružomberského športu. „Po dlhšom čase mám veľmi dobrý pocit z výsledkov a výkonov futbalistov. Teší ma oživenie v našom basketbale, tiež návrat družstva žien do Európskeho pohára FIBA. V meste máme dokonca štyri extraligy, aj mužskú a ženskú v stolnom tenise. Ja som vždy Ružomberok vnímal ako športové mesto. Potvrdzuje mi to i história od začiatku 20. - tého storočia.“

Na záver ešte prezraďme, že tento rok mužovi, ktorý sa v pondelok dožíva významnej „okrúhlice“ má vyjsť knižná publikácia pod názvom Z histórie športu v Ružomberku. Predtým František Dian už bol spoluautorom knihy, ktorá detailne mapuje históriu basketbalu v meste s prestrelenou ružou a jeho meno takisto figuruje v autorskom kolektíve Storočnice ružomberského futbalu.

Pán Dian, živióóóó!