Zraz prvých slovenských motocyklov

RedakciaAktuality12.9.2022

Výstava motoriek v ružomberskej pešej zóne sa uskutočnila v sobotu 10. septembra. Tohto roku predstavil 22 motocyklov a z nich bolo 21 M 90 a jeden skúter. Slovensko nie je motocyklovou veľmocou, ale aj tu vznikali zaujímavé a pokrokové jednostopové vozidlá. V Považských strojárňach v Považskej Bystrici sa zameriavali hlavne na nižšie kubatúry. Prvým slovenským motocyklovým dieťaťom sa stal Manet 90.

Napriek tomu, že Česi ho označujú za svoj výtvor, ktorý boli donútení v rámci "obnovy poľnohospodárskeho Slovenska" darovať na výrobu na Považie, pravda je iná. Je pravda, že na konštrukcii motocykla sa podieľali českí konštruktéri (Žniva, Ullman, Sklenář). Nešli na Považie nebodaj za trest, ale za lepšími podmienkami a hlavne pre možnosti realizácie vlastných vízií, ktoré im v tom čase v už zavedených českých motocyklových fabrikách neprešli. Takže konštrukcia a návrh prebiehali na Slovensku spolu so slovenskými prispievateľmi (Sedlák, Režňák, Jandušík). Svedčí o tom aj to, že českí konštruktéri zostali na Slovensku aj po skončení výroby Maneta.

Manet sa vyrábal krátko, musel ustúpiť zbrojárskej výrobe. Aj tak však má dosť priaznivcov, a ceny zachovalých strojov stúpajú nad trojtisícové sumy v eurách! Pritom to nie je žiadny silný stroj, dokáže sa pohybovať tak do 70 km/h. Najväčšiu historickú hodnotu majú pôvodné, nerenovované stroje. Pri renovácii je problém trafiť hlavne pôvodný odtieň, preto boli na stretnutí nehomogénne farby jednotlivých ročníkov. Prvé stroje z roku 1947 boli v slonovej farbe (najbližší je RAL1014), tých je najmenej, vyrobilo sa len 366 kusov.

Manet M – 90 je dvojpiestny jednovalcový motocykel. Mal úsporný dvojpiestny dvojtaktný motor zaujímavej konštrukcie s výkonom 3,5 koňa. Po prvýkrát bol motocykel Manet predstavený verejnosti v roku 1947 na 28. medzinárodnej výstave automobilov v Prahe, uviedol motocyklový nadšenej Jozef Esterka zo Zlatých Moraviec. Ďalej povedal: „My máme doma štyri motorky Manet. Z nich je jedna zrekonštruovaná v pôvodnom výzore, tak ako sme ju našli. Má historickú patinu, ktorá ju robí zaujímavou. Mňa otec vozil na takomto motocykle, ktorý mal vzadu prirobené ďalšie sedadlo. Chodili sme na ňom na chatu. Potom, keď som bol väčší, tak sme ho tzv. zodrali. Repasovaniu motoriek sa venuje aj môj syn a pridal sa aj vnuk. Som rád, že mám komu zanechať tento koníček, lebo ja už mám 82 rokov.“

Tibor Šuľa