Oči

RedakciaBlog4.1.2021

V tejto ročnej dobe, kedy halíme naše telá od hlavy až po päty, ostáva iba tvár, aby sme pri stretnutiach sa vzájomne spoznali. No a teraz, pri povinnom nosení rúšok, už si nevidíme ani do tváre. S kapucňami a čiapkami na hlavách sa z nás stávajú nespoznateľné indivíduá. Jediné, na čo upriamujeme náš pohľad, sú oči. Vďaka za to, že aspoň oči ostali sprostredkovateľom vnímania okolitého sveta v našom vedomí. Pre pozorného človeka sa oči ľudí stali žriedlom poznania charakteru každého, s kým sa stretávame.

O ľudských očiach sú desiatky výrokov. Mne sa najviac pozdáva ten, ktorý hovorí, že „oči sú zrkadlom duše“, alebo, že „oči sú oknami do duše“. Nech si už osvojíte hoci ktorý výrok, jedno je isté. Oči o nás prezrádzajú aj to, čo chceme zamlčať, ukryť v našej duši, s čím nechceme ísť na verejnosť. Posudzovať ľudí podľa tvaru očí, farby, vzdialenosti medzi očami, veľkosti... by bolo príliš povrchné, neobhájiteľné. Netreba študovaného človeka, znalca osobností ľudí, aby pri pohľade do očí iného sme v nich nepostrehli radosť, smútok, napätie, strach, nedôveru, falošnosť... Aj oči zamilovaného človeka pri pohľade na svoj idol majú osobitý výraz. Oči o nás prezrádzajú všetko, len to treba odhaliť.

Keď nám už táto nevyžiadaná doba priniesla pohľad na človeka iba cez jeho oči, všímajme si ich pozornejšie. Možno budeme prekvapení, čo všetko sa dá z nich vyčítať, objaviť. A možno aj na základe nášho pozorovania si obraz a predstavu o charaktere ľudí, ktorých poznáme a stretávame skorigujeme a prehodnotíme.