Kostol krvou kropený

František DianSpoznávame RK13.3.2022

Príbeh černovského kostola by si zaslúžil rozsiahlejšie literárne spracovanie ako je tento príspevok. Tragédia v Černovej v roku 1907 sa stala pre Slovákov symbolom boja za národnú identitu. Spustila reťazovú reakciu protestov nielen na Slovensku, ale v celej monarchii. Bolo počuť protestujúce hlasy juhoslovanských národností a Rumunov. V Čechách a na Morave vyjadrovali solidaritu so slovenským národom a organizovali zbierky „na černovské siroty.“ „Národnie noviny“ dňa 28. októbra 1907 na čelnej strane napísali aj tieto vety.

„V Černovej, obci liptovskej, liala sa slovenská krv potokami. Dešarže žandárskych guliek leteli do bezbranného ľudu na rozkaz chabého slúžnovského zabijáka, ktorého je radosťou prelievať nevinnú krv. Apponyovanie škôl a detí už nestačí, kántrenie ide pomaly pre banditov národa, teraz už počali vykoreňovať národ guľami, počali mu púšťať krv, vrelú, živú krv, to pôjde rýchlejšie !“

Predpokladáme, že čitateľom príbeh černovskej tragédie spred 115 rokov je známy z viacerých prameňov. Chceme vám však priblížiť niekoľko dôležitých informácií, ktoré prechádzali tragickému vyvrcholeniu. Na začiatku 19. storočia Černová nemala kostol, ani kaplnku. Černovčania na bohoslužby chodili do ružomberského farského kostola. Aj pochovávaní ľudia z Černovej boli v cintoríne na Nemeckej ulici. Až v auguste v roku 1855 po dvoch rokoch výstavby bola požehnaná neveľká , jednoducho zariadená kaplnka o rozmeroch 5 x 10 m. V kaplnke sa sväté omše konali len príležitostne, na veľké sviatky. Všetko sa začalo meniť v roku 1889. V tom roku bol za kňaza vysvätený černovský rodák Andrej Hlinka. Bol prvou osobnosťou dediny s akademickým vzdelaním a naviac prvým kňazom z Černovej. Primície, ktoré sa konali 29. júna 1889, zhromaždili taký dav ľudí, že malá kaplnka ich nepojala ani tretinu. Aj to bol jeden z dôvodov na neskoršiu výstavbu nového, priestranného kostola.

V roku 1905 v prípravnom výbore začali konkrétne kroky na stavbu kostola. Projekt stavby vypracoval Milan Michal Harminc, architekt z Budapešti. Stavebné práce boli zverené ružomberskému staviteľovi Ondrejovi Jančekovi. Základný kameň kostola bol položený 20. apríla 1906 a ešte v tom roku bol kostol pod strechou. Výstavba kostola a jeho vnútorné vybavenie bola krytá z prostriedkov občanov, zahraničných rodákov, z darov, zisku z divadiel... V polovici roka 1907 bol už kostol pripravený tak, že sa v ňom mohli konať bohoslužby. Preto veriaci požiadali spišského biskupa A. Párvyho o posviacku kostola. Svoju žiadosť podmieňovali požiadavkou, aby bol ich rodák Andrej Hlinka, v tom čase suspendovaný, opäť uvedený do úradu a mohol osobne vykonať posviacku kostola, o ktorý sa významne zaslúžil. Biskup s posviackou kostola súhlasil, ale s návratom A. Hlinku do úradu nemienil vyjednávať.

Černovčania si zase nepriali posviacku nikým iným , ako A. Hlinkom. Tak došlo k tragickej udalosti 27. októbra 1907. Kostol v Černovej bo postavený, ale na jeho posvätenie sa čakalo takmer tri roky, kým sa A. Hlinka nevrátil z väzenia. Posviacka sa konala 29. júna 1910 a posviackou bol poverený A. Hlinka. Chrám zasvätili Panne Márii, Kráľovnej posvätného ruženca. Posviacky sa zúčastnilo veľké množstvo Slovákov z celej monarchie. Po 115. rokoch je na Černovčanoch a ostatných občanoch, aby si výročie dostavby kostola pripomenuli s úctou, vážnosťou a spomienkou na tých, ktorých krv skropila ich milovaný chrám.