Žijem v Ružomberku - Zašlite nám svoj tip zašlite nám svoj tip
napíšte nám vaše podnety a tvorte s nami obsah Chcete sa s celým Slovenskom podeliť o Vaše informácie či kurióznu skúsenosť? Sme tu pre vás!
× ×
Nahrať prílohu
Spoznávame RK

Prečo má Hrboltová nízku kostolnú vežu

07. 02. 2021

|

František Dian

Kto pozná Hrboltovú vie, že je vystavaná na svahu s vápencovým a dolomitovým podložím.

Zdroj: azvrk

Bolo zvykom, že kostoly sa stavali na vyvýšených miestach s vysokou vežou. Tá, v Hrboltovej je však nízka. Pôvodne bola vyššia a stála samostatne opierajúc sa o kostolný múr. Keď v roku 1827 na mieste ranogotického kostolíka z 13. storočia začali stavať nový kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, postavili aj vyššiu vežu. Po dokončení stavby vtedajší farár Imrich Bobot spozoroval na dostavenej stene veže pukliny a odklon od steny kostola. Jeho informácie však nikto z kompetentných nebral vážne. Na Vianoce 1828 sa veža kostola zrútila, zatarasila vchod do kostola a porušila časť strechy. Polnočná omša sa potom konala v dome u Balkov. Novú vežu, podstatne nižšiu postavili v nasledujúcom roku. Či bolo príčinou zrútenia veže nestabilné podložie, zlé základy, alebo menej kvalitná práca majstrov sa už nedozvieme.

Kto pozná Hrboltovú vie, že je vystavaná na svahu s vápencovým a dolomitovým podložím. Do takejto skaly by bolo obťažné hĺbiť studňu. V dedine boli iba dve studne na vodu. Pri železničnej stanici a vo fare, ale aj tú zasypali, lebo sa v nej utopila mačka. Zdrojom vody bol hrbôtsky potok, tečúci dolu dedinou. Na ňom boli postavené dva malé mlyny. Voda potoka slúžila obyvateľom na varenie, pranie, napájanie dobytka a kronika obce hovorí „a ku podivu taký je ľud zdravý od tej vody ako orech...“ Rezervoár a vodovod pre celú obec vybudovali v roku 1943. Dňa 1. mája 1939 sa v 54 domoch Hrboltovej rozsvietili  aj žiarovky elektrického osvetlenia a prvé pouličné lampy. Ostatní obyvatelia nechceli elektrinu, lebo sa jej báli.

Až do vystavania rybárpoľskej textilky na tomto území bol majer, polia a niekoľko domcov pravdepodobne rybárov. Bol to chotár Hrboltovej a obyvatelia dediny od pradávna tieto polia orali, siali, žali, proste užívali. Na výstavbu textilky ich potom predali Mautnerovcom. Od roku 1873 bola obec napojená aj na železnicu. Riaditeľstvo železníc chcelo postaviť na stanici aj čakáreň pre cestujúcich. Ale nenašlo ochotných občanov, aby predali kúsok poľa pod stavbu. „Ja nechodím na cúgoch a do Majera /pozn. Rybárpoľa/ zájdem aj na nohách.“ Tak čakáreň nebola postavená.

Z viacerých povestí z Hrboltovej spomenieme jednu. V čase, kedy chlapi pltníčili, pri návrate domov ich postretol žobrák bez nohy. Priznal sa, že ako zbojník chodil po hrbôtskych grúňoch a v Kamennej doline v jaskyni jeho družina schovala poklad. Chlapi po príchode domov prekopávali, hľadali, ale poklad nenašli. Možno hľadali na nesprávnom mieste a poklad čaká na šťastlivca dodnes.

Hrboltová bola pôvodne dlhé storočia samostatnou dedinou. „Pod tlakom integračných programov a so súhlasom občanov bola od 1. decembra 1976 obec pričlenená k mestu Ružomberok ako jeho mestská časť. Posledným predsedom MNV  bol Jozef Buchta. Prvým predsedom mestskej časti sa stal Vladimír Jurčiak.“

Štyridsaťpäť rokov je Hrboltová súčasťou Ružomberka. Ako sú občania spokojní s pričlenením a s poskytovanými službami v súčasnosti nevieme.