Ondřej Gregor Brzobohatý vnáša humor aj do serióznych situácií

RedakciaAktuality21.1.2020

Ondřej Gregor Brzobohatý sa uplynulú nedeľu predstavil vo Veľkej dvorane na Novoročnom koncerte pod taktovkou Občianskeho združenia Ružomberčan a Nadácie Supra. Po tom, ako sa OZ Ružomberčan podarilo pritiahnuť viaceré známe mená, medzi inými napríklad aj Karla Gotta, či Dalibora Jandu, prichádza opäť ďalšia známa tvár. Ondřej G. Brzobohatý je českým hudobníkom, hercom, skladateľom a príležitostným choreografom.

Mnohí ľudia za zábavu považujú to, čím Vy žijete a pracujete. Čo pre Vás znamená práca? Je to pre Vás povinnosť, alebo ju beriete s dávkou humoru a je pre Vás aj zábavou?

Človek chodí povinne do práce, kde musí vykonávať činnosť, ktorá ho mnohokrát ani nebaví. Keď si na to spomeniem, ďakujem pánu Bohu, že môžem robiť to, čo ma veľmi baví. Je krásne vidieť, keď ľudí v publiku bavím a zároveň ma to aj uživí. Ja to rozhodne nemôžem nazvať povinnosťou, ale sviatkom.

Ako hodnotíte práve odohraný koncert vo Veľkej dvorane v Ružomberku?

Všimol som si, že prišlo veľmi veľa ľudí a zdalo sa mi, že úplne všetci počúvali, a že ich to naozaj bavilo. Je to pre mňa o to väčší zážitok.

Do svojho vystúpenia vnášate aj značnú dávku humoru. Robíte tak aj v bežnom živote?

Môj otec mi radil, že chlap môže ženu hnevať, ale nesmie ju nudiť. Pravdepodobne preto som sa s touto radou viac ako stotožnil. Milujem humor, baví ma vnášať do serióznych situácií úplné absurdity, ktoré sa tam vôbec nehodia. Avšak práve tie považujem za vtipné a mnohokrát sa bavím iba ja sám. Ale to mi úplne stačí.

Mávate trému?

Nie nemávam. Ale mávam rešpekt.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Svoju manželku (smiech). Ale ak mám odpovedať úplne seriózne, úspechy vôbec nepočítam, žijem z pocitu, že som urobil najviac, čo som mohol. Ak sa dá považovať za úspech to, ak niečo dobre dopadne, tak toto je mojou výhrou, ktorá ma nabíja energiou ďalej pracovať.

V Ružomberku ste po prvýkrát. Za ten krátky čas, čo ste tu, stihli ste vidieť aspoň jemnú siluetu toho, ako mesto vyzerá?

Keď sme prichádzali do hotela, tak mi povedali, že takto vyzerá Ružomberok. Vidiel som naozaj len málo. Čo mi však udrelo na prvý pohľad hneď do očí bol kostol a hrad. (Farský kostol sv. Ondreja a Hrad Likava – pozn. red.)

Do Ružomberka ste prišli vlakom. Je o Vás známe, že uprednostňujete tento spôsob dopravy. Prečo?

Milujem cestovanie vlakom. Vo vlaku si odpočiniem, nemám v ňom taký strach ako v aute. Keď nejazdím, som veľmi zlý spolujazdec, pretože stále kontrolujem, čo sa deje navôkol. Nedá sa povedať, žeby som nedôveroval vodičovi, s ktorým momentálne sedím, ale skôr nedôverujem tým ostatným vodičom na ceste. Preto je pre mňa dosť stresujúce jazdiť na diaľnici. Okrem toho, vo vlaku môžem pracovať a túto možnosť veľmi rád využívam na to, aby som písal.

Ste synom českého herca Radoslava Brzobohatého a slovenskej herečky Hany Gregorovej. Máte teda slovensko-český pôvod. Ako vnímate Čechov a Slovákov?

Je to veľmi individuálne, ale ak by som to z vlastnej skúsenosti mal zovšeobecniť, tak Slováci sa mi zdajú od povahy temperamentnejší. Stretávam sa tiež s tým, že bývajú mnohokrát sebavedomejší ako Česi, alebo aspoň sa tak tvária. V mnohých veciach sú akoby dopredu, a to aj keď hodnotím populárnu hudbu počas totality. Slováci mali vtedy množstvo nádherných piesní, originálnych a pôvodných, čo Čechom veľmi chýbalo. Odrazilo sa to aj v relácii Milujem Slovensko/Milujem Česko. Myslím, že Slováci stále majú z čoho čerpať, kdežto studnica českých pôvodných piesní je v rámci tejto relácie už takmer prázdna.

Blížia sa Vaše narodeniny, ktoré budete mať vo februári. Ako ich oslávite?

Tentokrát som si vymyslel, že bude Česko-moravsko-slovenská zabíjačka. Mám rád tradície, ale vôbec neodsudzujem ani vegetariánov alebo vegánov. K nim ja však rozhodne nepatrím. Vyrastal som na tradíciách a mám aj valašské korene, takže si to užijem týmto spôsobom.