Vianočné posolstvá

RedakciaAktuality19.12.2019

Dušan Škrabek, farár -dekan

Výnimočná správa o tom, že sa Kristus narodil, aby priniesol svetu lásku a naše vykúpenie rok čo rok zaplavuje naše srdcia radosťou.

Práve táto radosť by mala žiariť v našich srdciach ako jasná hviezda, ktorá nás nenechá nehybných na „pohovke“, ale nás pohne k jasliam nášho vnútra, aby sme tajomstvo Vianoc slávili v znamení kresťanskej viery, vo vzájomnej láske, ústretovosti, pomoci a pokoji. Takto prežívaná atmosféra Vianoc sa stane viditeľným znamením Božej dobroty a lásky v našom prostredí.

Drahí bratia a sestry, ctení občania mesta Ružomberok,

toto radostné posolstvo Vianoc v úprimnosti srdca zasielam každému jednému z Vás, zvlášť vám, chorým, starým, opusteným a všetkým vám, ktorým túto radosť zatienila bolesť a trápenie posledných dní.

Myslím na vás všetkých vo svojich modlitbách a prajem vám požehnané, pokojom a láskou naplnené Vianočné sviatky.

David Bázlik, evanjelický farár v Ružomberku

Žijeme dobu, kedy sa navzájom akosi nedokážeme počúvať. A hoci každému z nás vždy dobre padne, ak nás druhí vnímavo vypočujú, paradoxne my často nie sme ochotní počúvať iných.

Vianoce v sebe nesú dobrú správu pre všetkých nás, ktorí sme niekedy neschopní počúvať. Nebeský Otec sa kvôli našej neschopnosti počúvať rozhodol prehovoriť k nám úplne neštandardným spôsobom. Urobil niečo, čo neurobil nikdy predtým ani potom. Rozhodol sa vziať si ľudské ústa i ľudské telo.

Narodil sa ako človek a v Ježišovi k nám prehovoril. Prehovoril ľudskými ústami. Ježiš hovorí: kto mňa videl, videl Otca. Slová, ktoré vám hovorím, nie sú moje, ale hovorím len to, čo som počul od svojho Otca.

Pred pár rokmi som videl zaujímavý film. Volal sa Opus pána Hollanda. Chcem vám o ňom niečo povedať. Pán Glen Holland je mladým učiteľom, klavíristom, skladateľom a milovníkom hudby. Spolu s manželkou sa tešia z narodenia svojho syna Cola.

Avšak počas prvého roku s hrôzou zisťujú, že ich syn nepočuje. Otec – milovník hudby sa s týmto faktom veľmi ťažko vyrovnáva. Uvedomuje si, že nikdy sa nebude môcť so svojim synom spojiť v tom, čo je tak blízke jeho duši. Jeho syn vyrastá a tá jeho hluchota ho od svojho otca izoluje.

Jedným z najsilnejším momentov tohto filmu je okamžik, keď tento otec vymyslí spôsob, ako môže k svojmu dospievajúcemu synovi prehovoriť cez hudbu a prekonať tak aj bariéru jeho hluchoty. Počas jedného koncertu, ktorý pán Holland diriguje, odkladá svoju taktovku a prechádza k mikrofónu. A hoci nie je vôbec dobrým spevákom, svojim podpriemerným hlasom začne spievať v sprievode orchestra pieseň od Johna Lennona - Môj nádherný chlapec. Túto pieseň venuje svojmu synovi Coleovi. A hoci jeho syn hudbu nepočuje, môže čítať z otcových pier a znakov slová hudby, ktorá je teraz venovaná jemu. Z otcovho srdca vychádza hudba, ktorú syn môže vnímať.

Milí priatelia, Boh pre nás urobil tiež niečo nezvyčajné. On, ten nebeský Skladateľ nielenže pre nás skomponoval krásnu pieseň, On nám ju sám prišiel zaspievať.

Boh preklenul bariéru našej chronickej hluchoty. Ľudskými ústami nám vyjadril svoju lásku a svoj záujem o svoje stratené a nahluchlé deti. Našiel spôsob, ako nás spojiť so sebou.

Milí ružomberčania, myslím si, že pred nás Vianoce stavajú dve výzvy:

1. Pokúsme sa započúvať do tej tajomnej piesne, ktorú nám, svojim nahluchlým deťom, spieva náš Nebeský Otec.

2. Nájdime si spôsob, ako počas týchto Vianoc povedať svojim blízkym, že ich máme radi. Najjednoduchší spôsob, ako im to dať najavo je, že ich začneme skutočne a pozorne počúvať.

Ak sa o to aspoň pokúsime, budú to zmysluplne strávené sviatky.