B. Kasanický si prevzal Cenu primátora

Ján SvrčekHlavná stránka23.12.2025

Dnes (23. decembra) ružomberský viceprimátor Róbert Kolár, v zastúpení prvého muža mesta, odovzdal Branislavovi Kasanickému, ktorý svoj život v prvom rade spojil s pedagogickou činnosťou a športom, Cenu primátora. Stalo sa tak pri príležitosti životného jubilea oceneného. V nedeľu (21. decembra) B. Kasanický dovŕšil deväťdesiat rokov.

Bolo to milé, neformálne stretnutie, aj za prítomnosti manželky oslávenca Zdenky, pričom domáci pán si oprášil viaceré spomienky a vytiahol tiež dobové fotografie, ocenenia, či výstrižky z novín.

V rodnej obci Sokolče, ktorú už vyše päťdesiat rokov nenájdeme na mape, lebo spolu s ďalšími dvanástimi dedinami musela ustúpiť vodnému dielu Liptovská Mara, sa čerstvý deväťdesiatnik od malička venoval športu. „V lete som hrával futbal a v zime hokej a takisto aj lyžoval,“ uviedol B. Kasanický, ktorý vytiahol dokonca obrázky geniálneho hokejistu Stana Mikitu, ktorý takisto pochádzal z tohto kúta Liptova. „So Stanomm vlastným menom Stanislav Guoth som hrával hokej len s loptičkou na ceste, lebo ako 10 – ročný odišiel zo Sokolčí do Kanady.“

Keď sa presťahoval B. Kasanický do Ružomberka, boli jeho športovými prioritami futbal, hokej a atletika. „Vo futbale sa vtedy hrala II. ligu, v hokeji krajská súťaž, pričom jednu sezónu našim súperom bol aj Liptovský Mikuláš,“ dozvedeli sme sa ďalej. V neskoršom veku zase tento muž našiel sebarealizáciu v stolnom tenise, ktorý ho dodnes drží.

Ako predseda tamojšieho atletického oddielu, bol aj pri dvoch ročníkoch vyhlásenia ankety O najlepšieho československého atléta. No z ničoho nič šéfoval dokonca organizačnému výboru, ktorý v roku 1992 mal na starosti posledné federálne majstrovstvá v krasokorčuľovaní mužov a žien. „To sa vtedy udialo doslova expresne. Správca ružomberského ´zimáku´ Jozef Martina na nejakom sedení prisľúbil, že my zorganizujeme majstrovstvá Československa. Na prípravu nám vtedy zostávali len dva-tri týždne. To nešlo iba o samotnú súťaž, ale o všetko, čo s týmto podujatím súviselo, vrátane ubytovania, no napokon sme to zvládli,“ pripomenul B. Kasanický, ktorý s týmto športom už mal bohaté skúsenosti. Keďže po Veľkej cene SNP v Banskej Bystrici, práve v centre dolného Liptova sa bývala exhibícia. „Mali sme tu viaceré známe mená. Aj dvojnásobných olympijských víťazov a viacnásobných majstrov sveta v športových dvojiciach Irinu Rodninovú a Alexeja Zajceva z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Bolo to ešte na otvorenom ´zimáku´. Niečo také väčšina účastníkov týchto exhibícií dovtedy nezažila a užívali si aj pohľad na Tatry,“ podotkol B. Kasanický.

Náš jubilant najprv bol riaditeľom Stredného odborného textilného učilišťa, ktoré sídlilo na Žilinskej ceste a potom na rovnakom poste pokračoval, keď sa toto zariadenie pretransformovalo na Strednú spojenú školu. „Nepotrebujeme učňov, bolo vtedy počuť, takže museli sme zareagovať. Samozrejme, prišli nové odbory. Avšak už predtým som desať rokov viedol i Dievčenskú odbornú školu, ktorá bola pod Banskobystrickým krajom,“ doložil k svojim „dejinám“ Branislav Kasanický.

Foto: autor, archív B.K.