Boli na Mníchu templári ?

František DianHlavná stránka7.6.2026

Mních - kopec, akých sú v okolí na desiatky. A predsa výnimočný svojim menom.

Jeho pomenovanie nemôže pochádzať z pohanských čias, pretože pohania nepoznali mníchov. Historici, či už na základe nepriamych dôkazov, alebo vychádzajúc z povestí, odvodzujú názov od mníchov - templárov, ktorí mali mať na kopci Mních svoje sídlo - z dreva postavený kláštor.

Matej Bel v roku 1735 v knihe o Liptovskej stolice napísal. „Svätý Martin (dnes Martiček) leží na hore Mních a je významný tým, že v ňom, ako sa tvrdí, kedysi prebývali templári. To je dôvod viery, že práve podľa nich má byť hora Mních pomenovaná.“ A ružomberský historik Š. N. Hyroš píše: „Svätý Martin liptovský náleží tohto veku ku državiu likavskému, dedičstvu to dakedajších templárov, ktorých jedenásť kláštorov bolo v Uhorsku.“

Vojensko -mníšsky rytiersky rád bol založený v roku 1119 francúzskym šľachticom Hugom de Payne. Jeho úlohou bola ochrana pútnikov zo západu na ceste do Svätej zeme pred nájazdmi a nebezpečenstvom moslimov. Templári boli výborní bojovníci. Vyhrávali jednu bitku za druhou, čo im šírilo slávu celou Európou. Bohatli aj vďaka nariadeniu pápeža, pretože vojnovú korisť si mohli ponechávať. V roku 1260 mal rád asi 20 000 členov a vlastnil aj ostrov Cyprus.

Zatiaľ sa nenašli žiadne písomné dôkazy o tom, kedy mali prísť templári na Mních. Niektoré pramene uvádzajú ich spojitosť s hradom Likava. Likavu buď už našli, alebo drevený hrad vystavali. Údajne posledným templárskym pánom Likavy bol v roku 1312 mních Radmír. O tri roky neskôr hrad za záchranu kráľa Róberta dostal zvolenský župan Donč. Podľa povesti mali červení mnísi - templári na prievlačoch uprostred Mnícha svoj z dreva postavený kláštor. Kľukatá cesta ku nemu viedla od Váhu.

Aj starobylý kostol sv. Martina v Martinčeku vraj mali postaviť templári. O tom nepriamo svedčia nie dávno objavené fresky a aj otvor na zadnej strane kostola, ktorý tvarom pripomína templársky kríž. Páni z hradu Likavy boli po smrti vždy pochovávaní v tomto kostole, alebo okolo kostola. Povesti hovoria o tajných chodbách z kláštora mníchov na Likavu a do Kostola všetkých svätých v Ludrovej - Kúte. Ale žiadne stopy sa v súčasnosti nenašli. Ostalo len pri povestiach. Templári mali konať božie služby nielen v Martinčeku, ale aj v Kostole Všetkých svätých.

Otázna je prítomnosť templárov vo svätyni v Hrboltovej, existujúcej už v rovnakom čase. V roku 1874 bola na poli v Štiavnici vyoraná pečať s gotickým názvom „s. Magnifici martini de rhacovio“. V štíte mala veľký kríž s ovinutou tŕňovou korunou, čo poukazuje na voľakedajšiu prítomnosť križiakov v tejto oblasti. Ružomberský farár Šeliga, ktorý tu pôsobil v 18. storočí a vysluhoval pobožnosti aj v Martinčeku uvádzal, že vlastnil nejaké listiny, ktoré dokazovali prítomnosť templárov na tomto území. A bol tu aj veľký vizitátor templárov Ján Godofríd Herberstein zo Štajerska. Údajne pri boji s presilou lúpežníkov zomrel a mal byť pochovaný v Kostole Všetkých svätých. Žiaľ dôkazy o tejto udalosti údajne zhoreli s inými písomnosťami mesta Ružomberok pri požiari v roku 1797.

Legendy a povesti o templároch na Mníchu, sú postavené len na nepriamych dôkazoch. Písomnosti, ktoré by to dokazovali sa zatiaľ nenašli. Možno preto, že po násilnom rozpustení rádu a zákazu ich činnosti v celej Európe, dôkazy boli úmyselne zničené. Aká je skutočná pravda možno nám ju budúcnosť a tajomstvá archívov odhalia. Iba nedávno archívy v Londýne, Paríži vo Vatikáne vydali svedectvá o živote, hospodárení, ale aj súdení a upálení templárov. A možno raz v neprebádaných archívoch bývalého Uhorska sú aj informácie o pobyte templárov na Mníchu.

Fotogaléria