Dvorštiakovci dosiahli rodinnú métu

Ján SvrčekHlavná stránka4.11.2024

Dvaja Ružomberčania, otec Dalibor Dvorštiak (roč. nar. 1970) a syn Samuel Dvorštiak (1993) vystúpili na najvyššiu horu v Afrike, na Kilimandžáro, keď zdolali jej vrchol Uhuru Peak, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 5895 m.

Obaja Dvorštiakovci sú skôr známi ako vytrvalci. Samuela stretávať na rôznych behoch mimo dráhy, pričom býva je aj kapitánom tímu Občianskeho združenia Ružomberok v pohybe na štafetovom behu Od Tatier k Dunaju a Dalibor svojho času zbieral medailové umiestnenia dokonca v Slovenskej ultratrailovej lige.

„Kilimandžáro bolo ocovým snom a pre mňa zase veľkou výzvou. Išlo aj o to, aby som ocovi, ktorý po operáciách oboch kolien bol nútený s aktívnym behaním skončiť, pomohol, aby nešiel do Afriky sám,“ objasňoval Dvorštiak, junior, pohnútky tohto zaujímavého a zároveň náročného „trekingu“. „Navyše Kilimandžáro je dostupný kopec, bez potreby akýchkoľvek povolení, či absolvovaných lezeckých kurzov.“

Hoci išlo o zdatných chlapíkov, ktorí sa už vytrápili na rôznych krosových podujatiach v maratónkach, tento výstup nebol pre nich žiadnou prechádzkou, skôr fuškou. „Veru, poriadne to dalo zabrať,“ vravel Samo. „Už pri kóte 3900 m nad morom, som si myslel, že to nedám. Veď ešte stále zostávalo zvládnuť takmer dve tisíc metrov. Nadmorská výška robila svoje, spôsobovala strašné bolesti hlavy.“

„Rodinný“ výstup bol pôvodne naplánovaný na sedem dní. Ružomberskí lezci to napokon zvládli dokonca o deň skôr. „Keďže po fyzickej stránke to pre nás nebolo extrémne náročné, akurát kvárila nás aklimatizácia, tak sme dva dni spojili do jedného. Vravel som si, že čím dlhšie to bude trvať, tým sa budú stupňovať bolesti hlavy a padať moja šanca, že to dám,“ líčil pocity Samuel Dvorštiak.

Jednoznačne najťažšie bolo „finále“. „Presne o polnoci sme sa začali presúvať z 4600 m až na vrchol. Úsek dlhý päť kilometrov nám trval 5,5 hodiny. Išli sme myšacími krôčikmi. Vo výške 5400 m som si dokonca ´pregrcol´, čo bolo celkom pozitívne. Aspoň trochu ustali bolesti hlavy. Pri výšľape na samotný vrchol, už mi musel pomáhať sprievodca. Držal ma za ruku, aby ešte nohy poslúchali. No dali sme to,“ pripojil Samuel Dvorštiak, ktorý spolu so svojim „fotrom“ vyniesli na Uhuru ružomberskú vlajku. Pri výstupe úspešnému tandemu pomáhal 11 - členný domáci štáb.

Samuel Dvorštiak, ktorý v akciovej spoločnosti Mondi SCP pri papierenských "strojoch" mašinách" 16 a 17, je súčasťou riadiaceho systému, takto v Afrike nadviazal aj na horolezeckú misiu niekdajšieho dlhoročného pracovníka ružomberského papierenského kombinátu a v rokoch 1992 – 1995 jeho podnikového riaditeľa a milovníka hôr Igora Vinceho, ktorý na Uhuru vyšiel v roku 1999.

Foto: archív S. Dvorštiak