Elišky s veľkou hrdosťou opúšťajú scénu

Elišky s veľkou hrdosťou opúšťajú scénu

Ján SvrčekHlavná stránka30.1.2025

Bolo to finále, ktoré sa už nezopakuje. Obľúbená tanečná skupina Elišky na výročnej členskej schôdzi Občianskeho združenia Senior pri Klube dôchodcov denného centra v Ružomberku, ktorá sa konala 21. januára vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu Andreja Hlinku v Ružomberku, vystúpila poslednýkrát.

Takto toto úžasné tanečno – spevácke zoskupenie zavŕšilo svoju bohatú 20 – ročnú misiu, ktorá zanechala hlbokú stopu nielen v „materskom“ regióne.

Prečo nepokračujete? – znela naša otázka na Elišku Szunyogovú, ktorá dala dokopy a vkuse viedla túto partiu fantastických dôchodkýň. „Už mám 83 rokov. Aj viaceré moje kamošky začínali po šesťdesiatke. Takže čas a vek nezastavíte. Prichádzajú tiež choroby, pričom tri členky nás už aj navždy opustili. Niektoré ženy chceli, aby sme skôr všetko skončili. Ale presvedčila som ich, nech vydržia do našej ´výročky´, a tak túto výnimočná etapu zatvoríme,“ reagovala vedúca súboru.

Veru, všetko sa začalo pred dvomi dekádami. „Ako učiteľka, telocvikárka a tiež trénerka športovej gymnastiky, som roky malo blízko k rôznym vystúpeniam. No nastal čas odchodu do dôchodku. Lenže nechcela som byť doma, nie som ten typ človeka. Preto moje kroky smerovali do klubu dôchodcov, kde som vyvesila oznam, že kto nechce len sedieť v kuchyni alebo v izbe a z okna sa von pozerať, nech sa 16. januára 2005 dostaví a skúsime tancovať,“ oprášila si E. Szunyogová úplne začiatky.

Tým sa to všetko spustilo. „Boli sme skvelá partia. Samozrejme, naša tanečná skupina sa aj obmieňala. Niektorým kolegyniam sa napríklad nechcelo pravidelne cvičiť a dodržiavať disciplínu. V jednom období nás bolo dokonca dvadsať päť,“ dozvedeli sme sa ďalej.

Vystúpení bolo napokon kvantum. To číslo, teraz neviem dať dokopy. Boli sme na festivaloch v Trnave, v Trenčíne, v Žiline, v Handlovej, či v Dolnom Kubíne. Neraz sme sa domov vracali s oceneniami. Nemôžem nespomenúť výjazd do litovského Kaunasu, či dvoje cesty do Poľska. Tiež nás volali na plesy. Čo sa týka regiónu, azda nie je mesto, či dedina, kde by sme nezavítali,“ vravela ťahúňka Elišiek.

Uplynulých dvadsať rokov, to neboli len vystúpenia, no takisto „domáca“ mravenčia práca. „Najprv sme sa stretávali v jednej triede vtedajšej I. Základnej školy v Ružomberku, kde som predtým učila. Samozrejme, najprv bolo treba zrámovať ľavice a potom všetko dať do pôvodného stavu. Tu naša skupina strávila sedem rokov. Ďalších trinásť v Sokolovni, kde nám v ústrety vyšla Veronika Ondečková. Každý mesiac sme sa aj skladali po jednom-dvoch eurách. Potrebovali sme peniaze takisto na kostýmy, ktoré sme si sami šili. Nikto nás totiž finančne nepodporoval,“ doložila Erika Szunyogová.

Foto: facebook

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia