
V 19. storočí strediskom kultúrneho a spoločenského života Ružomberčanov, hotelom a reštauráciou, miestom stretávania sa vyššej spoločenskej vrstvy obyvateľov mesta bol Hotel Mýto. Na začiatku 20. storočia jeho postavenie predstihol nový Hotel Čavoja.
Rod Čavojovcov pochádzal z Hubovej. Začiatkom 18. storočia skupovali nehnuteľnosti v Ružomberku. Mesto v roku 1738 prijalo Jána Čavoja za mešťana. Medzi rozvetvenou rodinou a ich potomkami bol Marcel Čavoja (1862 - 1940), ktorý sa venoval podnikaniu v oblasti reštauračných služieb.
Na rohu Ulíc Podhora a Riadok odpradávna stála stará krčma, ktorá poskytovala aj jednoduché jedlá. Mala výhodnú strategickú polohu. Tu si gazdovia prichádzajúci od Bieleho Potoka, Ludrovej, Štiavnice odstavovali povozy a na privítanie príchodu do Ružomberka si dopriali pohár vína, alebo piva. Rovnako urobili aj po dobrom predaji, alebo kúpe, keď odchádzali z Ružomberka. M. Čavoja túto krčmu aj s pozemkom kúpil, zbúral a na jej mieste v roku 1908 nechal postaviť modernú, rozľahlú, reprezentačnú poschodovú budovu - Hotel Čavoja (Csavoja Szalloda). Po 2. svetovej vojne bol názov hotela zmenený na Savoy.

V čase konca monarchie sa hotel s reštauráciou stal vyhľadávaným miestom posedenia a zábavy vyššej ružomberskej spoločnosti. V modernosti a komfortnosti predstihol Hotel Mýto. Nie jeden večer tu mešťania a páni zo sedrie posedeli a pri pohárikoch dobrého vína sa započúvali do podmanivých melódií cigánskej hudby. Cigánsky primáš Marci a jeho banda s husľami, basou, klarinetom a cimbalom vedela vykúzliť tie najľúbeznejšie melódie. Keď banda na želanie zahrala pánom ich obľúbenú pieseň, tak do basy, alebo primášovi na čelo lepili bankovky. M. Čavoja si neďaleko hotela postavil rodinný dom. Dodnes stojí opustený a zanedbaný na rohu ulíc Poľnej a J. Jančeka.
Priestory hotela, osobitne veľká sála slúžili aj iným účelom. M. Čavoja patril k národne zmýšľajúcim mešťanom. Sálu hotela poskytoval pre divadelné predstavenia Občianskej besedy, Katolíckeho kruhu, ale aj pre zápasnícke a boxerské zápasy. Keď ochotníci Katolíckeho kruhu 1. mája 1909 sa predstavili hrou „Dobrá bolesť, čo dá pojesť“ na predstavenie prišlo toľko ľudí, že veľká sála s vedľajšími miestnosťami bola preplnená. Z obavy, aby sa podlaha nepreborila, veľkú sálu odspodu podopreli drevenými podperami. Hotel slúžil aj na slávnostné zasadnutia občianskych združení, na svadobné hostiny a podobne. Na prízemí bola reštaurácia s výčapom, o niečo vyššej úrovne, ako bežné krčmy. Na poschodiach boli izby pre ubytovanie hostí. Hotelové a reštauračné služby ponúkal až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Potom majitelia hotel prerobili a priestory na prízemí využívajú banky a obchod. V súčasnosti budova bývalého hotela po obnovení nestratila svoje čaro a je ozdobou tejto časti mesta.


© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia