Hovorili sme so starostom V. Dubovej I. Tulinským - I. časť

Ján SvrčekHlavná stránka3.10.2025

Pred necelým mesiacom vo Valaskej Dubovej bolo slávnostné otvorené námestia, aj so svojou dominantou, osvetlenou fontánou, ktorú tvorí kus spišského travertínu – prírodného kameňa s unikátnou textúrou. S osobitnou noblesou keď dedinu zahalí tma.

Tento reprezentatívny priestor zarezonoval široko-ďaleko. Preto sme aj naše stretnutie so starostom obce Igorom Tulinským začali odvíjať od tejto stále čerstvej pýchy obce.

„Časť starého námestia bola rozbitá. Na jeho rekonštrukciu sa nám podarilo získať prostriedky z eurofondov. Svojpomocne sme sa do toho pustili a napokon pribudla aj fontánka. Bol to taký vývoj. Musím povedať, že všetko sme si robili sami. Sponzorsky sa pozháňal materiál, akurát dokúpili sme technológiu,“ objasňoval zrod krásneho ústredného „placu“ I. Tulinský, ktorý sám zostal milo prekvapený, s akou odozvou vo verejnosti sa realizácia tohto nápadu stretla. „Veru, nikto nečakal, že sem budú chodiť ľudia, aj z Ružomberka, či z okolitých dedín. Prídu na aute a fotia sa. Ešte ´námestíčko´ nebolo ani hotové a už sa hlásila jedna-druhá televízia. Napokon aj zavítali k nám.“

To je (zatiaľ) posledná akcia, ktorú dedina so 780 obyvateľmi za starostovania sfinalizoval I. Tulinského.

Súčasný „richtár“ tu ťahá už svoje tretie funkčné obdobie, keď úrad prevzal v roku 2018.

Zvedaví sme boli, aké boli pohnútky súčasného ťahúňa obce, ktorý srší energiou, optimizmom a dobrou náladou, ísť za prvou kandidatúrou.

„Od malička som sa ako Dubovčan zaujímal o dedinu, o život v nej,“ začal I. Tulinský trochu zo širšia. „Človek od trinástich rokov bol spätý s kostolom i so spoločenským životom v obci. Len mimochodom v našom chráme už cez tridsať rokov robím organistu. A tak postupne mi pribudol mládežnícky spevokol a neskôr skúšky dospeláckeho. Samozrejme, vždy som chodil medzi ľudí, zaujímal sa o dianie v dedine, o problémy a podobne. Boli mi jasné, čo treba spraviť. Popri zamestnaní som sa zapájal do organizovania rôznych aktivít. Nejaké obdobie i z pozície poslanca."

I. Tulinský mal 38 rokov, keď vtedy ako zamestnanec obchodnej spoločnosti SCP Papier, ktorá už sídlila v Bratislave, išiel do boja o stoličku starostu. „Vedel som, ako by obec mala fungovať, čo treba zlepšiť. Takisto, čo absentovalo, hoci sme to veľmi potrebovali. Jasné mi tiež bolo, že to bude rehoľa aj na úkor rodiny. Na takejto pozícii, hlavne v malej obci, proste neexistuje žiadna pevná pracovná doba. Boli sme štyria uchádzači, medzi nimi i predchádzajúci starosta. V ďalších dvoch voľbách už sa mi nepostavil žiadny protikandidát,“ pokračoval miestny starosta.

I. Tulinský si oprášil aj spomienky na začiatok svojej novej profesijnej dráhy: „Tých problémov bolo hodne. V prvom rade išlo o naštartovanie dediny do nejakého spoločenského života. Tiež bolo nutné začať s investičnými akciami, aj za pomoci eurofondov. Hneď na začiatku sme sa pustili do rekonštrukcie budovy nášho obecného úradu, ktorá bola postavená pred sedemdesiatimi rokmi. Veľký problém bol zo základnou školou pre žiakov 1. – 4. ročníka. Mali sme tam šesť detská a obrovská stará budova nás stála 1500 eur mesačne. Takže, nič iné nezostávalo, len sa so školou rozlúčiť.“

Foto: autor