Huslista M. Sleziak: Do Ružomberka sa rád vraciam

Ján SvrčekHlavná stránka3.12.2025

Bola to bomba. Úžasný zážitok o ktorý sa včera v rámci Vianočného koncertu vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu A. Hlinku v Ružomberku postarali sólisti zo Zlatých huslí, ktoré sú kmeňovou kapelou Lúčnice, pod vedením svojho primáša, ružomberského rodáka Martina Sleziaka.

„V Ružomberku som žil do štrnástich rokov. Tu som navštevoval aj ľudovú školu umenia. Potom som odišiel na konzervatórium do Žiliny a odtiaľ do Bratislave. Moje rodičia pôsobili na Strednej priemyselnej škole textilnej a v Ružomberku sú aj pochovaní. Keďže otec bol telocvikár, musel som tiež športovať a stal sa zo mňa celkom solídny plavec. V delfíne, v dnešnom motýliku, som nosil druhé-tretie miesta z majstrovstiev Slovenska. Do Ružomberka sa vždy veľmi rád vraciam,“ povedal nám 61 – ročný unikátny umelec.

Svoju včerajšiu návštevu rodiska takto vysvetlil: „My sme podstate už aj firemná kapela Eco-Investmentu a Mondi SCP. Skoro tridsať rokov spolupracujeme s Milanom Fiľom, s ktorým sa osobne poznám vyše tridsať päť rokov. Keď sme oslovení, vždy veľmi radi prídeme.“

Reč bola aj o predvianočných koncertoch. „Pred desiatimi rokmi som obmedzil vystúpenia v tomto období. Potom, čo raz v noci z 23. na 24. decembra, sme po koncerte išli nakúpiť darčeky do jedného vtedy nonstop otvoreného nákupného centra. Prišli sme o druhej v noci a nebola šanca ani zaparkovať. Takže až na Štedrý deň som o pol jedenástej všetko riešil. Tak došlo k zatrhnutiu dovtedajšieho programu a vždy hráme len do 19. decembra. Bolo aj také obdobie, keď za prvých dvadsať decembrových dní, sme mali aj 28 akcií. Už musím myslieť aj na svoj vek. Aktuálny kalendárny rok zapichnem s novým programom s Lúčnice 15. a 16. decembra,“ povedal nám M. Sleziak.

Fotogaléria

Hoci ide o výnimočného umelca, svoje poznatky a skúsenosti neodvádza mladej zmene. „Všetci moji kolegovia učia, či už je to základná umelecká škola, konzervatórium, alebo Vysoká škola múzických umení a ja ich obdivujem. Netajím, nemám na to nervy. Klavír ten sa dá, ale husle, to je koniec. Pri vlastnom synovi som vydržal sedem minút, kým sa nerozplakal a skončil,“ priznal sa skvelý huslista.

Martin Sleziak nám tiež prezradil blížiacu sa jednu vážnu zmenu vo svojej kariére: „Po štyridsiatich troch rokoch končím v Lúčnici a už sa budem venovať len svojej kapele. Rozlúčkové koncerty ma budúci rok čakajú v Ružomberku, Piešťanoch a v Bratislave.

Foto: Štefan Ižo