
Budova, o ktorej píšeme niesla mnohé pomenovania a slúžila mnohým majiteľom.
Z čias Rakúsko - Uhorska sa volala ÁRUHÁZ (obchodný dom). Na poschodí boli byty majiteľa a na prízemí boli obchody. Okolo okien boli polkruhovité ozdobné prvky. Nad vchodom do domu z rohu bol balkón a nad ním menší štít s veľkými hodinami. V priestoroch na prízemí boli obchody s rôznym tovarom.
Na konci 19. storočia sa do postaveného domu presťahovala rodina Karola Krčméryho, ktorý bol podnikateľom, spoluzakladateľom Ružomberskej priemyselnej banky a v rokoch 1875 - 1878 richtárom Ružomberka. Po jeho smrti dom odkúpil ďalší zámožný podnikateľ Ignác Kohn. Nový vlastník nechal celý dom prestavať a zmenil jeho využívanie. Na poschodí prenajal priestory pre Ružomberskú maďarskú besedu, kde sa konávali spoločenské a kultúrne podujatia maďarskej vyššej spoločnosti.

Po vzniku ČSR (1918) tu bolo sídlo Krajínskeho výboru sociálno-demokratickej strany a budova začala byť v hovorovej reči obyvateľov volaná ako „Robotnícky dom“. Boli tu kancelárie pre vedenie politickej strany a vo veľkej sále na 1. poschodí bola telocvičňa pre Robotnícku telocvičnú jednotu.
V ďalších rokoch po rozkole v sociálno-demokratickej strane vedenie strany nemalo dostatok prostriedkov na prevádzku tak veľkej budovy a preto v roku 1928 im bola budova odňatá a odpredaná Dr. Hoselitzovi. Nový majiteľ v roku 1929 budovu až po pivnice zbúral a na základoch predchádzajúcej budovy nechal postaviť nový dom, tak ako ho vidíme v súčasnej podobe. Vzhľad stavby v súčasnosti nemá s pôvodnou budovou už nič spoločné.
Na poschodí boli vybudované byty s balkónmi. Na prízemí najväčší priestor zaberala „Národná kaviareň“. Neskoršie ju vlastnil Jozef Jícha, ktorý v priestore zriadil „Jíchovu cukráreň“. Ponúkal zákusky, kávu, čaj, kakao a čerstvé pečivo. Vedľa cukrárne bol fotoateliér V. Hállu, Dvorského obchod so školskými a kancelárskymi potrebami, ďalej mäsiarstvo Žida Dezidera Weinbergera a obchod s módnym tovarom Júliusa Steinera. Posledné dva obchody sa za Slovenského štátu stali predmetom arizácie.

Po skončení 2. svetovej vojny dedičia polovicu domu predali na byty viacerým kupujúcim. Medzi kupujúcimi bola aj Viera Hurníková, ktorá ako odborníčka bola menovaná za vedúcu cukrárenskej výroby. V roku 1977 celý dom prešiel do majetku Mestského národného výboru Ružomberok. Pre vlastníkov bytov nastala veľká nepríjemnosť. Byty museli opustiť a presťahovať sa do iných priestorov. Následne boli priestory domu využívané ako kancelárie KSČ a mestská knižnica. V prízemí budovy naďalej ostali obchodné priestory a cukráreň.
V roku 1991 na žiadosť pôvodných vlastníkov bytov, v zmysle zákona o reštitúcii, bol celý „Robotnícky dom“ prinavrátený pôvodným majiteľom, alebo ich dedičom. Medzi dedičmi bola aj pani Viera Letková, rodená Hurníková. V rokoch 1996 - 2019 rodina Letková odkúpila podiely z nehnuteľnosti od ostatných 12 majiteľov a stali sa jedinými vlastníkmi celého objektu. Ak je dnes vo verejnosti vďaka cukrárni objekt označovaný ako „Letkova cukráreň“, je to hodnoverné označenie. Takmer sto rokov je v tejto budove umiestnená vyhľadávaná cukráreň a slúži nielen obyvateľom mesta, ale aj jeho početným návštevníkom.

© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia